18/10/2025
Pravda vs klietka zlatá zvaná lož
Už od pradávna človeka skrze strach ovládajú, manipulujú, zotročujú.
Sú to v skutku pevné okovy, spútaný človek, často v nevedomosti je. Strachom zahnaný je do kúta temného. Sú to vážne prefíkané, podlé lži a pasce čo nachystané sú, ako sladké, často zvučné vábidlo pre "hladných".
To diabolské spáry sa po svojej koristi, po Dušiach ľudských naťahujú.
Vedia oni dobre, na akú nôtu kto počuť bude, poznajú oni dobre, kde ich slabé miesta sú. To ego tá predĺžená ruka strachu im smelo často pomáha.
Po moci, uznaní, majetku a sile ony nevedomé, nezrelé Duše bažia.
To všetko im je zdá sa ľahko dané.
Ocitnú sa tak ľahko a rýchlo v klietke zlatej, a však netušia často, že daň to v skutku privysoká bude. Dušu si ono zlo pýtať bude.
Taká je totiž "zmluva" z diablom.
Zabudli ľudia, zahnali pravdu, to svetlo svojich Duší zdá sa nevedno kam. Nechcú počuť, nechcú vidieť pravdu. Boja sa jej, a možno ich i desí.
Ľudia sú tvory lenivé, majú radšej skratky vábne, zvučné a však horko sladké sú.
Tak radšej ako deti malé, nezrelé kopať okolo seba budú, do útoku prejdú, popierať pravdu budú, vysmievať sa jej budú. Je to akýsi ich "obranný mechanizmus" a však nesprávny je, hoc pre nich prirodzený. Ublížený cítia sa, ich život zdá sa rozpadá sa. A zrazu v šoku, v zdesení sú, keď hnevajú a zlostia sa. Do ich myslí kúsok pochybností pomaly a potichúčky vkráda sa. A veď pre čo by to inak bolo ? Nie, nebudú sa oni zamýšľať, nechce sa im. Pomyslia si : "na čo, pre čo toľká námaha, keď takto to funguje už x času a hlavne samo že". Lenže ono už nedá sa, nejde to, nezaženú, neumlčia oni viac ten Duše hlas - svedomie svoje.
Nepoprú oni viac, že s poznaním pravdy prichádza ruka v ruke i veľká zodpovednosť a láska.
Došlo by im, že celý čas báli sa práve pravdy a lásky, pretože jedno sú. To seba sa boja, poznania pravdy sa boja. Vedeli by, že takto to ďalej už nepôjde. Uvedomia si tú hrôzu, ten des že žili v klamstve.
Budú musieť chcieť vyvinúť vlastné úsilie, začať postupne meniť svoj život.
Bude to boj v skutku ťažký a nie krátky. Nie každý si uvedomuje tú dávnu pravdu, že pravda prosto je, že oslobodzuje zatiaľ, čo lož zväzuje. No strhnúť tie okovy si môžu len oni sami, a nikto za nich to neurobí.
Sami zodpovedajú za svoje skutky, už nie je viac čas ani priestor zvaľovať svoju vinu na niekoho iného či na niečo. Nie je čas hľadať skratky a výhovorky.
Tu a teraz treba konať, prevziať zodpovednosť a život tak do svojich rúk.
Upozorňujem, že nikoho nesúdím na to nemá nikto právo, to len Duša sama pred Bohom si je sudcom, porotou i katom.
Ľudkovia, Dušičky zastavte sa prosím a premýšľajte.
Premýšľajte v tichu nad tým, čo je skutočne dôležité, na čom skutočne záleží.
Ra An Solas ✨️
