NeuroTalent, Bratislava (2026)

27/01/2026

🧠 NIEKTORÉ DETI SA NEUČIA MATEMATIKU. UČIA SA VYHÝBAŤ CHYBÁM.

Keď sa dieťa trápi s matematikou, často si myslíme, že:

jej nerozumie,
nemá na to hlavu,
alebo sa málo snaží.

V praxi však často vidíme niečo iné.

👉 Dieťa sa nesústredí na príklad.
👉 Sústreďuje sa na to, ABY NEUROBILO CHYBU.

Pri matematike je chyba:

rýchlo viditeľná,
jasne „správne / nesprávne“,
a často sprevádzaná napätím alebo frustráciou.

Ak dieťa opakovane zažíva, že:

skúša rovnaký postup,
výsledok neprichádza,
a chyba má silný emočný dopad,

MOZOG SI MÔŽE VYTVORIŤ JEDNODUCHÚ STRATÉGIU:
👉 „Najbezpečnejšie je chybu nerobiť.“

A keď sa jej nedá vyhnúť:
👉 „Najbezpečnejšie je to nerobiť vôbec.“

👉 DIEŤA SA POTOM NEUČÍ PRÍKLADY. UČÍ SA VYHÝBAŤ CHYBÁM.

Pri meraní často vidíme, že za týmto správaním NIE JE „NECHUŤ K UČENIU“, ALE NAPRÍKLAD:

✔️ nesúlad medzi talentmi a spôsobom učenia,
✔️ silná emočná reakcia mozgu na chybu,
✔️ pokles pozornosti skôr, než príde pochopenie,
✔️ alebo nižšia ochota riskovať a skúšať nové postupy.

To všetko ovplyvňuje, či sa mozog učí učivo – alebo sa začne učiť, AKO SA CHYBE VYHNÚŤ.

👉 Vidíte to aj u svojho dieťaťa?
Meraním VIEME ZISTIŤ PRÍČINU, prečo sa v učení zasekáva, a NAVRHNÚŤ POSTUP, ktorý bude v súlade s tým, ako funguje jeho mozog.

21/01/2026

🧠 KEĎ SA DIEŤA SNAŽÍ… A ZRAZU PRESTANE. PREČO SA TO DEJE A ČO S TÝM ROBIŤ

Predstavte si bežnú situáciu doma.
Dieťa má nové učivo.
Sadne si, skúša, počíta alebo píše.
Vy mu to vysvetlíte. Ono to skúsi znova.
Lenže stále tým istým spôsobom.
A výsledok neprichádza.

Po niekoľkých pokusoch príde veta:
👉 „Mne to nejde.“
👉 „Ja to neviem.“
👉 alebo jednoducho prestane.

Navonok to vyzerá, že sa mu „nechce“.
Z pohľadu mozgu sa však často deje niečo iné.

🧠 ČO UKAZUJÚ VÝSKUMY O OPAKOVANEJ SNAHE

Výskumy dlhodobej záťaže ukazujú, že keď mozog: opakovane skúša to isté, bez pocitu posunu alebo zlepšenia a bez zmeny stratégie, môže dospieť k jednoduchému záveru:

👉 „Táto snaha nemá zmysel.“

Vtedy sa nesnaží viac.
Naopak – OBMEDZÍ ÚSILIE, ABY CHRÁNIL ENERGIU.
Nie preto, že by dieťa nechcelo.
Ale preto, že mozog prestal veriť v návratnosť snahy.

🎒 ČO POMÁHA, KEĎ SA DIEŤA „ZASEKNE“?

Cieľ môže ostať rovnaký.
Mení sa spôsob, akým sa k nemu ide.

Pomáha napríklad:
✔️ zvoliť iný typ úlohy, kde dieťa rýchlo zažije úspech,
✔️ zmeniť formu vysvetlenia (kresba, predmety, pohyb),
✔️ rozdeliť úlohu na menšie, zvládnuteľné kroky,
✔️ alebo dať dieťaťu možnosť skúsiť to „po svojom“.

Ide o to, aby mozog dostal jasný signál:
👉 „AHA, SNAHA MÁ VÝSLEDOK.“
Až vtedy sa ochota pokračovať prirodzene vracia.

Myšlienka na záver. Keď dieťa zrazu prestane, často to neznamená, že „na to nemá“.
Znamená to, že JEHO MOZOG ZATIAĽ NENAŠIEL CESTU, NA KTOREJ BY SNAHA DÁVALA ZMYSEL.

👉 Máte doma podobný „zasek“ pri učení?
Meraním zistíme prečo a odporučíme postup, ktorý bude sedieť mozgu vášho dieťaťa.

13/01/2026

3 SIGNÁLY, ŽE MOZOG DIEŤAŤA EŠTE NIE JE V ŠKOLSKOM REŽIME

Prvé školské dni po pauze bývajú náročné.
Dieťa je unavené, podráždené alebo „vypnuté“.
A rodič si kladie otázku: „Je to normálne?“

Z pohľadu mozgu – často áno.

Tu sú tri signály, že mozog dieťaťa ešte len prechádza do školského režimu:

1️⃣ RÝCHLA ÚNAVA A STRATA POZORNOSTI
Dieťa sa po škole rýchlo vyčerpá, nevydrží pri úlohách alebo pôsobí spomalene.
👉 Často nejde o lenivosť, ale o vyčerpanú pozornosť.
2️⃣ SILNEJŠIE EMÓCIE NEŽ OBVYKLE
Plač, hnev, výbuchy kvôli maličkostiam.
Alebo naopak – stiahnutie sa a ticho.
👉 Mozog je emočne preťažený a regulácia ešte nestíha.
3️⃣ ROZPOR MEDZI „VIEM“ A „IDE MI TO“
Dieťa rozumie učivu, no výkon nezodpovedá jeho schopnostiam.
👉 Typický signál, že mozog ešte nie je zosynchronizovaný s nárokmi.

🧠 PREČO JE DÔLEŽITÉ TIETO SIGNÁLY VNÍMAŤ
Ak ich prehliadneme, mozog ide do dlhodobého preťaženia.
Ak ich zachytíme včas, vieme nastaviť rytmus, v ktorom sa výkon buduje bez zbytočného boja.

🎒 ČO POMÁHA PRI PRECHODE DO ŠKOLSKÉHO REŽIMU
predvídateľný denný rytmus,
rozdelenie povinností na menšie mentálne bloky,
pokojný dospelý ako regulátor,
prístup, ktorý zodpovedá konkrétnemu mozgu dieťaťa.

A práve tu má veľký zmysel vedieť:
👉 ako mozog dieťaťa reaguje na záťaž, emócie a výkon.
Škola nie je len o tom, čo dieťa vie.
Je o tom, v akom stave je jeho mozog, keď to má ukázať.
A keď tomu porozumieme, vieme mu pomôcť oveľa presnejšie.

07/01/2026

PRVÁ VÝZVA ROKA: Ako spríjemniť štart do školy, keď každý detský mozog funguje inak

Návrat do školy prináša povinnosti, rytmus a výkon.
A je prirodzené, že deti majú školské nároky zvládať – najmä keď sa blíži koniec školského roka.
Dôležitá otázka však nie je, či majú podať výkon, ale ako ho zvládne mozog konkrétneho dieťaťa.

👉 NEEXISTUJE JEDEN SPRÁVNY SPÔSOB, AKO SA DIEŤA „MÁ“ ROZBEHNÚŤ DO ŠKOLY.

🧠 ČO UKAZUJÚ VÝSKUMY AJ PRAX

Neuroviedne štúdie aj skúsenosti z praxe ukazujú, že:

👉 niektoré mozgy zvládnu rýchly návrat do režimu a štruktúry,
👉 iné sú na začiatku emočne citlivejšie a ľahko sa preťažia,
👉 ďalšie zvládnu výkon, ale rýchlo sa vyčerpá pozornosť,
👉 a niektoré deti majú silnú motiváciu, no slabšiu reguláciu emócií.

Navonok môžu deti vyzerať rovnako.
Vnútri však ich mozog pracuje úplne inak.

🎒 PREČO ROVNAKÝ PRÍSTUP U JEDNÉHO FUNGUJE A U INÉHO NIE

To, čo jednému dieťaťu pomôže (rýchly režim, jasné pravidlá),
môže u iného viesť k odporu, výbuchom alebo únave.
Nie preto, že by jedno chcelo a druhé nie.
Ale preto, že ICH MOZGY SPRACÚVAJÚ ZÁŤAŽ ROZDIELNE.

🧠 AKO ZISTIŤ, KTORÝ ŠTART JE PRE DIEŤA VHODNÝ

Meranie mozgovej aktivity vie ukázať napríklad:
✔ ako silno mozog reaguje emočne,
✔ ako rýchlo sa vyčerpá pozornosť,
✔ či má dieťa kapacitu na výkon hneď, alebo potrebuje iný nábeh,
✔ ktoré oblasti sú preň prirodzene ľahké a ktoré energeticky náročné.

Vďaka tomu rodičia nehľadajú cestu metódou pokus–omyl, ale dostanú jasnejší obraz:

👉 „Takto funguje mozog môjho dieťaťa. A takto mu viem pomôcť zvládnuť školu lepšie.“

Výkon nie je problém.
Problém je, keď k nemu ideme cestou, ktorá s mozgom dieťaťa neladí.

30/12/2025

🧠 ROK 2025 OČAMI DETSKÉHO MOZGU: ČO SME SPOLU PREBERALI, RIEŠILI A KAM SMERUJEME ĎALEJ

Keď sa obzrieme za rokom 2025, nevidíme len jeden projekt alebo jednu tému.
Vidíme viac ako 50 postov, desiatky rozhovorov s rodičmi a množstvo detí, ktorým sme sa snažili lepšie porozumieť.

Tento rok bol o tom POZERAŤ SA POD SPRÁVANIE.
Nie hodnotiť, ale chápať.

🔑 KĽÚČOVÉ MYŠLIENKY, KU KTORÝM SME SA POČAS ROKA VRACALI

Spolu s vami sme opakovane otvárali témy ako:

✔️ správanie dieťaťa ako signál, nie problém,
✔️ prečo tiché deti nemusia byť pokojné,
✔️ ako emočné preťaženie a únava mozgu ovplyvňujú učenie,
✔️ prečo „nechce sa mi“ často znamená „už nevládzem“,
✔️ ako funguje pozornosť, pamäť a regulácia emócií,
✔️ prečo univerzálne rady na deti nefungujú rovnako pre všetkých.

Tieto myšlienky nevznikali od stola.
Vychádzali z vedeckých poznatkov aj z reálnej práce s rodinami.

👨‍👩‍👧‍👦 PRÍPADY Z PRAXE

Počas roka sme pracovali s autentickými deťmi a rodinami a opakovane sme riešili napríklad:

▪️deti, ktoré pôsobili navonok pokojne a bezproblémovo, no vnútorne boli preťažené,
▪️deti, ktoré „vedeli“, čo majú robiť, ale ich mozog už nemal kapacitu podať výkon,
▪️deti s vysokou citlivosťou, rýchlou únavou pozornosti alebo silnou emočnou reaktivitou,
▪️súrodencov s úplne odlišným nastavením mozgu,
▪️rodičov, ktorí mali pocit, že robia maximum, no doma to stále nefungovalo,
▪️prípad, kde meranie mozgovej aktivity u autentického dieťaťa dalo rodičom jasnejší smer, na čo sa zamerať a ako dieťa podporiť.

Veľmi často sa ukázalo, že nejde o zlyhanie dieťaťa ani rodiča, ale o NESÚLAD MEDZI NÁROKMI A KAPACITOU MOZGU.

🧠 AKÚ ÚLOHU V TOM ZOHRÁVALO MERANIE MOZGOVEJ AKTIVITY?

Meranie pre nás nebolo odpoveďou na všetko.
Bolo zrkadlom.

Pomáhalo pomenovať
▪️či ide o emočné preťaženie,
▪️únavu pozornosti,
▪️vysokú citlivosť,
▪️alebo talentový nesúlad.

A keď rodičia pochopili prečo, menilo sa aj ako reagujú.

🎁 KAM SMERUJEME V ROKU 2026

V budúcom roku chceme pokračovať v tom, čo dáva zmysel:
✅️ prinášať zrozumiteľné a praktické informácie pre rodičov,
✅️ prepájať neurovedu s každodenným životom rodín,
✅️ rozšíriť obsah o praktické materiály a e-booky.

Jednou z tém, ktorým sa chceme venovať, je napríklad:
📘 Ako vybrať ideálnu školu pre svoje dieťa – s ohľadom na jeho mozog, talenty a potreby.

Ďakujeme vám za dôveru, priazeň, otázky aj spätnú väzbu.
Vážime si každého rodiča, ktorý sa rozhodol hľadať porozumenie namiesto nálepiek.

Do nového roka vás chceme pozvať k jednej veci:
👉 menej sa pýtať „čo robí zle?“
👉 a viac „čo mi jeho mozog práve hovorí?“

Tešíme sa na všetko, čo nás spolu čaká v roku 2026.

22/12/2025

🎄 PRAJEME VÁM POKOJNÉ VIANOCE

Milí rodičia,
ak máte pocit, že tento rok bol dlhý, rýchly a vyčerpávajúci, je to úplne pochopiteľné.
Škola, práca, povinnosti, rozhodnutia, neustála pozornosť pre druhých…
nie je to málo.

Aj deti majú za sebou náročný rok.
Učenie, zmeny, tlak na výkon, veľa emócií – len to často nevedia pomenovať slovami.

Z pohľadu mozgu je jasné jedno:
po dlhom období záťaže potrebujeme spomaliť.
Nie viac snahy, nie viac disciplíny.
Ale chvíle, keď sa nič nemusí a stačí byť spolu.

PRETO VÁM ZO SRDCA PRAJEM, ABY STE SI TIETO VIANOCE:
✨ dovolili vypnúť,
✨ netlačili na seba ani na deti,
✨ a užili si ich také, aké sú – nedokonalé, ale skutočné.

Ak je dieťa počas sviatkov citlivejšie alebo rýchlejšie unavené,
často to nie je rozmaznanosť, ale únava mozgu po dlhom roku.
A pokoj dospelého je vtedy tým najlepším darom.

Nech sú tieto Vianoce časom oddychu, blízkosti a pokoja.
Pre vás aj pre vaše deti. 🎄🤍

PS: Chceli sme ukázať, že kto za projektom stojí, no nechceli sme ukazovať fotky našich detí. Veríme, že úprava foto sa vám páči.

15/12/2025

🎄 POSLEDNÝ ŠKOLSKÝ TÝŽDEŇ: AKO ZAPOJIŤ DETI DOMA BEZ STRESU A NÁTLAKU

Deti sú ešte v škole.
Rodičia už riešia Vianoce.
A doma sa ľahko objaví napätie: „rýchlo, nestíhame“.

Deti však nemusia cítiť predvianočný zhon, aby boli doma nápomocné – dôležité je, ako s nimi komunikujeme.

🧠 ČO HOVORÍ MOZOG (A VÝSKUM)

Výskumy v oblasti seba-regulácie a motivácie ukazujú, že deti spolupracujú oveľa lepšie, keď:
✔ rozumejú zmyslu toho, čo robia,
✔ majú pocit voľby,
✔ necítia tlak, ale spolupatričnosť.

Podľa Self-Determination Theory (Deci & Ryan) VNÚTORNÁ MOTIVÁCIA RASTIE VTEDY, KEĎ SÚ NAPLNENÉ TRI POTREBY:

👉 vzťah (robíme to spolu),
👉 kompetencia (zvládnem to),
👉 autonómia (mám aspoň malý výber).

To platí aj pri veciach, ktoré deti nemajú rady – napríklad upratovanie.

🤝 AKO ICH ZAPOJIŤ AJ DO „NEOBĽÚBENÝCH“ POVINNOSTÍ

Namiesto:
❌ „Musíš pomôcť, lebo je toho veľa“

Skôr:
✔ „Keď to spravíme spolu, bude tu pokojnejšie.“
✔ „Chceš upratať hračky alebo poutierať stôl?“
✔ „Dáme 5–10 minút a končíme.“

A ideálne:
👉 robiť to spolu s nimi, nie nad nimi.
Deti tak necítia tlak, ale to, že sú súčasťou tímu.

🎁 VIANOČNÝ POHĽAD NA ZÁVER

Pomoc doma nie je o dokonalosti.
Je o tom, aby deti:
🧠 necítili stres,
🤍 ale zmysel,
🤝 a spolupatričnosť.

A práve v tomto období sa to učí najľahšie – cez pokoj, nie cez zhon.

08/12/2025

🧠 KEĎ SI OTEC PREČÍTA SPRÁVU MANŽELKY A DIEŤAŤA… A UVEDOMÍ SI, ŽE AJ JEHO MOZOG MÁ SVOJ PRÍBEH

Nedávno sme mali krásnu skúsenosť:
spravili sme meranie mozgovej aktivity manželke a ich dcére.
Otec si najprv prišiel len pozrieť výsledky.

A po chvíľke čítania povedal:
🗣 „Chcem aj ja vedieť, ako funguje môj mozog.“
A to dáva dokonalý zmysel aj z pohľadu neurovied.

📌 PREČO?
Štúdie ukazujú, že každý človek má svoj spôsob:
◾ ako spracúva emócie,
◾ ako reaguje na stres (napr. cez signály ako LPP),
◾ ako používa alebo nepoužíva reguláciu (reappraisal),
◾ ako mu funguje pozornosť a mentálna záťaž.

A zaujímavá vec je, že tieto vzorce bývajú rodinne podobné, ale nie rovnaké.
U niekoho vidíme vysokú emočnú citlivosť, u iného rýchle preťaženie pozornosti, u ďalšieho výborné analytické spracovanie, ale slabý reappraisal.

Výskum DeCicco & Dennis (2012) ukázal, že emocionálna reaktivita môže byť skrytá – správanie ju často neprezradí, ale mozgová aktivita áno.

A práve to ľudí fascinuje, keď vidia správy svojich blízkych.
Nie je to „porovnávanie sa“.

Je to uvedomenie:
👉 „Aj môj mozog má svoj vzorec.“
👉 „Aj ja mám veci, ktoré by som si rád pomenoval.“
👉 „Možno pochopím, prečo reagujem tak, ako reagujem.“
💡 A TAK VZNIKNE PRIRODZENÁ ZVEDAVOSŤ

Nie preto, že by človek mal problém.
Ale preto, že konečne vidí, že mozog je presne taký istý orgán ako sval – každý máme iný tvar, inú silu a iné slabiny.

A niektorí rodičia si krásne uvedomia:
✨ „Ak chcem podporiť svoje dieťa, možno by som mal začať aj od seba.“

01/12/2025

🧠 PREČO MÔŽE PÔSOBIŤ DIEŤA POKOJNE, ALE JEHO MOZOG JE V STRESE?

Možno máte doma dieťa, o ktorom učitelia hovoria:
„Je zlatý, tichý, bez problémov.“
Ale doma sa občas objaví plač, nočné budenie, bolesti bruška či veľká únava.

Výskum mozgu detí vo veku 5–7 rokov ukázal, že správanie a mozgová aktivita nemusia ísť ruka v ruke.

🔬 ŠTÚDIA: NAVONOK POKOJ, V HLAVE BÚRKA
Deti v štúdii pozerali nepríjemné a neutrálné obrázky.
Navonok len ticho sedeli.

V mozgu to však vyzeralo inak:
👉 pri nepríjemných obrázkoch bola reakcia mozgu oveľa silnejšia než pri neutrálnych.

Vedci sledovali signál, ktorý sa volá LPP – jednoducho:
ČÍM JE VYŠŠÍ, TÝM VIAC JE MOZOG EMOČNE „ZACHYTENÝ“ NA NEPRÍJEMNEJ SITUÁCII.
Deti s vyšším LPP mali zároveň viac prejavov úzkosti podľa dotazníkov rodičov.

🤫 PREČO SI TO RODIČIA ČASTO NEVŠIMNÚ?
Lebo tieto deti:
◾ nevybuchujú, skôr sa stiahnu,
◾ nechcú „robiť problémy“,
◾ všetko „zvládnu“… až kým nepríde večerný kolaps.
Navonok sú pokojné, VNÚTRI VŠAK BEŽÍ VYSOKÉ EMOČNÉ NAPÄTIE.

🎯 ČO VIEME ODHALIŤ MERANÍM MOZGOVEJ AKTIVITY?
Pri meraní mozgovej aktivity vidíme:
✔ či je dieťa skutočne pokojné, alebo len všetko drží v sebe,
✔ ako mozog prežíva ochotu riskovať

To dá rodičom úplne iný pohľad na „tiché“ dieťa – a najmä možnosť pomôcť mu skôr, než sa napätie prejaví problémami v škole či v správaní.

24/11/2025

🧠 PREČO DETI EŠTE NEDOKÁŽU „UPOKOJIŤ SAMÉ SEBA“ – A PREČO JE TO ÚPLNE NORMÁLNE

Mnohí rodičia hovoria:
„Vysvetlil som jej, že sa nemá báť… ale nezaberá to.“
„Synovi poviem, nech to berie s nadhľadom, a on aj tak vybuchne.“

A pravda je jednoduchá:
➡ Deti ešte neurobiologicky nedokážu robiť to, čo od nich chceme.

🔍 ČO UKÁZALA ŠTÚDIA (DECICCO, SOLOMON & DENNIS, 2012)?
Výskumníci sledovali mozgovú aktivitu detí pri „upokojovaní sa“ pomocou prehodnocovania situácie (tzv. reappraisal).

A zistili:
1️⃣ Deti nedokážu vedome znížiť svoju emočnú reakciu.
Ich mozog reagoval rovnako silno, aj keď sa snažili myslieť na vec pozitívne.
2️⃣ Deti intenzívne prežívajú negatívne podnety.
Mozgový signál LPP bol výrazne vyšší, najmä u detí s úzkostlivejším nastavením.
3️⃣ Prefrontálna kôra (centrum logiky) ešte nie je dozretá.

Deti sa nemôžu „upokojiť rozumom“, lebo ten ešte fyziologicky nemajú k dispozícii.

❤️ AKO TO SÚVISÍ S UČENÍM A DOMÁCIMI ÚLOHAMI

Ak dieťa povie:
„Mne sa nechce.“
„Je to ťažké.“
„Ja to nezvládnem.“

Veľmi často to nie je lenivosť.
Je to emočný blok, ktorý dieťa nedokáže vedome utlmiť.
👉 presne ten istý mechanizmus, ktorý štúdia zachytila na mozgovom signáli

Pri meraní mozgovej aktivity toto vidíme jasne:
◾ vysokú emocionalitu
◾ nízku toleranciu frustrácie
◾ pokles pozornosti po aktivácii emócie
◾ obranné reakcie ešte skôr, než začne učenie

🌿 ČO S TÝM?
➡ Dieťa najskôr potrebujeme upokojiť, nie presviedčať.
➡ Použiť krátku emočnú reguláciu (chôdza, dýchanie, rituál).
➡ Až potom môžeme prejsť k učeniu.

Deti potrebujú bezpečie, nie tlak na výkon.

🔎 CHCETE VEDIEŤ, ČO STOJÍ ZA ODPOROM K UČENIU U VÁŠHO DIEŤAŤA?
Či je to:
◾ emočné preťaženie
◾ talentová záťaž
◾ slabšia pozornosť
◾ alebo úplne iný mozgový proces

➡ Meranie mozgovej aktivity to presne ukáže.
➡ A viete presne, ako dieťa podporiť bez bojov a s rešpektom.

Napíšte nám správu — a pozrieme sa spolu, čo potrebuje práve vaše dieťa.

17/11/2025

✈️ ČO MAJÚ PILOTI A NAŠE DETI SPOLOČNÉ?

Možno sa to nezdá, ale keď sa pozrieme na mozog — veľa.
V roku 2019 výskumníci z Université de Toulouse merali mozgovú aktivitu pilotov PRIAMO POČAS REÁLNEHO LETU.

CHCELI ZISTIŤ, ČI SA DÁ VČAS ZACHYTIŤ:

◾ kedy je mozog preťažený,
◾ kedy stráca pozornosť,
◾ kedy je vystavený stresu.

A podarilo sa to.
Dokázali, že aj jednoduché EEG senzory SPOĽAHLIVO IDENTIFIKUJÚ KĽÚČOVÉ MENTÁLNE STAVY, dokonca aj v extrémne náročných podmienkach — v hluku, vibráciách a tlaku kokpitu.

🧩 ČO TO ZNAMENÁ PRE DETI?

To isté sledujeme aj pri našom meraní — no v oveľa lepších podmienkach.
DETI SÍCE NERIADIA LIETADLO, ALE DENNE MUSIA ZVLÁDNUŤ:

👉 sústredenie,
👉 stres,
👉 sociálne situácie,
👉 logické a verbálne úlohy,
👉 emócie, ktoré sú výraznejšie ako u dospelých.

Ich mozog sa často dostáva do „preťaženej kabíny“.
A práve vtedy vzniká odpor k učeniu, vyčerpanie, zabúdanie či odmietanie úloh.

🧠 ČO VIEME ZISTIŤ MERANÍM MOZGOVEJ AKTIVITY:

✔ kedy je mozog preťažený,
✔ ako rýchlo obnovuje pozornosť,
✔ ako spracúva informácie (vizuálne vs. analyticky),
✔ ako pracuje s emóciami,
✔ v čom je dieťa talentované a čo ho stojí veľa energie.
✔ a mnoho iné

Tieto dáta vám umožnia pracovať nie „proti“ mozgu dieťaťa, ale s ním.

✨ PRETO MERANIE NIE JE O POCITOCH ČI DOMNIENKACH.
Je to o tom, že rovnako ako piloti, aj deti si zaslúžia,
aby sme rozumeli ich mentálnej záťaži — a vedeli ich navigovať správnym smerom.

Ak chcete zistiť, ako pracuje mozog vášho dieťaťa,
ozvite sa. Radi vám pomôžeme nájsť jeho najľahšiu cestu k učeniu.

10/11/2025

AKO POMÔCŤ DIEŤAŤU ROZPRÁVAŤ O DNI V ŠKOLE

V predchádzajúcom príspevku sme si hovorili, že deti po škole často mlčia, pretože ich mozog ešte spracúva informácie.

A teraz sa pozrime, čo s tým môžeme urobiť. 👇
🧠 1. DAJTE MOZGU ČAS
Po príchode domov mu doprajte 20–30 minút pokoja.
Nech sa prehrá, napije, oddýchne.
Vtedy sa v jeho mozgu aktivuje tzv. default mode network – systém, ktorý SPÁJA INFORMÁCIE A POCITY DO ZMYSLUPLNÉHO CELKU

💬 2. MENŠIE, KONKRÉTNE OTÁZKY FUNGUJÚ LEPŠIE NEŽ VEĽKÉ
👉 „S kým si sa dnes najviac smial?“
👉 „Čo ťa dnes prekvapilo?“
👉 „Keby si mal svoj deň nakresliť ako obrázok, čo by tam bolo?“
Tieto otázky zapájajú emocionálnu pamäť, nie len logiku – a to u detí funguje omnoho lepšie (Pessoa, 2008).

🤝 3. ZDIEĽAJTE AJ VY
Povedzte: „Dnes som bol unavený, lebo som mal veľa stretnutí.“
Dieťa sa učí, že hovoriť o pocitoch je normálne.
Takto sa rozvíja emočná inteligencia (EQ) a buduje dôvera.

💡 A čo ešte vieme z meraní mozgovej aktivity?
Deti, ktoré sú citlivejšie na emócie, často potrebujú viac ticha po škole, nie viac otázok.
Keď sa cítia bezpečne, rozprávanie príde samo.

✨ Takže keď dnes dieťa povie „nič“, usmejte sa.
Nie je to uzavretosť.
Je to jeho spôsob, ako si usporiadať svet.

🌿 Ak chcete pochopiť, ako vášmu dieťaťu funguje pozornosť, ako prežíva emócie a čo mu učenie uľahčuje alebo sťažuje, pozrite si naše merania mozgovej aktivity.
POMÔŽEME VÁM PRISPÔSOBIŤ PROSTREDIE, UČENIE AJ KOMUNIKÁCIU TAK, ABY SA MU DARILO BEZ TLAKU.

👉 Napíšte nám a radi vám ukážeme, ako meranie prebieha.

NeuroTalent

27/01/2026

21/01/2026

13/01/2026

07/01/2026

30/12/2025

22/12/2025

15/12/2025

08/12/2025

01/12/2025

24/11/2025

17/11/2025

10/11/2025

Address

Website

Alerts

Contact The Practice

Shortcuts

Share

Category