15/11/2025
Niekedy si pozriem staré videá a bolí to…
Vidieť, ako si kedysi bežal,
ako sa ti smiali oči,
ako si ma púšťal, lebo si nemusel mať oporu.
Niekedy mi praská duša,
keď vidím, čo všetko ti život vzal.
Nie je to fér.
Nie je to jednoduché.
A predsa, si tu.
Dýchaš, bojuješ, pozeráš na mňa tými očami,
v ktorých stále svieti môj synček.
Môj Tobiasko.
Stále ten istý, len cesta sa ti zmenila.
Moje srdce plače, keď tvoje nožičky nevládzu.
Ale aj tak ťa nesú lebo ich nesiem ja.
Niekedy ťa učím chodiť,
a inokedy ťa nosím,
ako kedysi, keď si bol bábätko.
Boli dni, keď si behal.
A sú dni, keď ledva stojíš.
Ale každý deň je tvoj
a ja ti ho budem držať, ak bude treba, aj rukami, aj dušou.
Lebo si mi bol daný nie na to, aby si bol dokonalý.
Ale na to, aby som ťa milovala
v každom tvojom „kedysi“ aj „teraz“.
A ak dnes nevládzeš kráčať,
tak vitaj v mojom náručí.
Tu je pokoj.
Tu je sila.
Tu si doma.
Môj synček.
Moje svetlo.
Moje srdce, ktoré bije dvakrát silnejšie,
aby ti stačilo, keď tebe dochádza dych.
A hoci svet vidí rozdiel…
ja vidím stále teba.
A kým ja dýcham tvoja cesta nekončí
