17/04/2016
Nedávno sme sa zúčastnili vedeckej konferencie, ktorej súčasťou bola aj ochutnávka takýchto múčnych červov (vidˇ.obrázok). Odvahu sme síce zbierali, ale nakoniec sme ochutnali. Boli bez nejakej výraznejšej chute a veľmi chrumkavé :)
Hmyz bežne jedia vo všetkých obývaných svetadieloch, výnimku netvorí ani Európa. V chudobných oblastiach predstavuje vítaný a ľahko dostupný zdroj bielkovín namiesto nedostupného mäsa a naopak v bohatších častiach, delikatesu. Hmyz určený pre ľudskú výživu sa musí najprv pripraviť.Tento proces trvá niekoľko dní, kedy sa hmyz kŕmi niečím kvalitným. Z takto pripraveného hmyzu vyberieme jedince určené na konzumáciu a necháme ich dva, tri dni vyhladovať.
Hmyz obsahuje množstvo vitamínov potrebných pre ľudské telo(A,C,D,E,B-komplex). Telo hmyzu tvoria až z 80% kvalitné bielkoviny, v niektorých druhoch nájdeme aj veľa tukov a nenasýtených mastných kyselín. Naviac hmyz možno konzumovať celý, narozdiel od bežného zvieracieho mäsa, kde si každý dôkladne vyberá a konzumuje len určité časti.
A nakoniec ešte jedna zaujímavosť : „Začiatkom 19. storočia sa v bratislavských „ružových hostincoch“ popri ceste k Hradu podávali chrústy ako lahôdka, pražili sa do polievok. Mešťania tam na ne s obľubou chodili,“ opisuje etnologička Mgr. Katarína Nádaská, PhD. „V období burčiaku a mladého vína sa zase do papierových kornútikov sypali pražené mravčie kukly, ktoré sa jedli ako oriešky. Deti na dedinách, keď pásli husi, si opekali cvrčky či modlivky. Konzumácia hmyzu na Slovensku teda nebola nijako výnimočná.“
Zdroj: Entomofagie – hmyz na talíři,Bakalářská práce, Masarykova univerzita
www.pluska.sk
