26/07/2025
👀 OČNÝ KONTAKT – JE NAOZAJ NEVYHNUTNÝ?
Veľa rodičov veľmi túži po očnom kontakte so svojím neurodivergentným dieťaťom. Chápem to – je to jeden z tých prejavov, ktoré nám signalizujú "napojenie". ALE…
🧠 Očný kontakt sám o sebe nie je vývinový míľnik.
Nie je cieľom vývinu – je len jedným zo spôsobov, ako sa dieťa môže spojiť s druhým človekom. A čo je dôležité:
➡️ aj nevidiace deti si tiež prechádzajú bežnými socio-emočnými vývinovými míľnikmi!
Používajú na to iné zmysly – sluch, dotyk, vôňu, rytmus reči. A vzťahy budujú rovnako hlboko a zmysluplne.
❌ Trénovanie očného kontaktu ako "schopnosti" (napr. za odmenu alebo ako povinnosť) dieťa nič nenaučí.
Naopak – ak je vynútený, môže byť:
- stresujúci,
- únavný,
- zaberá kapacitu, ktorú dieťa potrebuje na učenie a porozumenie,
- v strese sa znižuje činnosť mozgových oblastí zodpovedných za myslenie, spracovanie informácií a učenie sa.
🎯 Cieľom podpory vývinu nie je "očný kontakt".
Cieľom je, aby dieťa:
- chcelo byť v interakcii,
- nachádzalo v tom radosť,
- vyvíjalo sa v rámci svojich možností, cez svoje silné stránky.
A presne o tom je DIR model.
🌀 Hľadáme cesty. Alternatívy. Citlivé. Vzťahové.
Nie silou, nie tréningom, ale napojením.
❤️ Dieťa nemusí hľadieť do očí, aby nás milovalo. Potrebuje nás cítiť, počuť, vnímať – svojím vlastným spôsobom.
A my mu v tom môžeme byť sprievodcami. Nie tréneri, ale partneri vo vzťahu.
