10/03/2026
Bezpečné peklo alebo neznáme nebo?
My ľudia máme v sebe hlboko zakódovaný strach z neznáma. Nechce sa nám vystúpiť z komfortnej zóny a radšej veríme nášmu malému Ja, ktoré nás drží v tom, čo poznáme.
Lenže netušíme, o čo všetko sa tým oberáme.
Je to ako zostať zavretý v klietke namiesto toho, aby si roztiahol krídla a letel. 🦅🕊️
Koľkokrát som počula ľudí hovoriť o tom, čo všetko by chceli…
Ale keď príde na čin, väčšina zostane stáť na mieste. Zo strachu.
A potom začne samého seba presviedčať:
„Veď to vlastne nie je až také zlé…“
„Mne je tu vlastne dobre…“
„Možno to ani nepotrebujem…“ 🙈😁
Len aby náhodou nemuseli prekonať nejakú prekážku na ceste.
A tie by tam boli, to je jasné.
Lenže viete čo?
Prekážky budú mať aj tí, ktorí nikdy nevykročia.
Nebudú žiť život v bavlnke bez výziev, bolesti či učenia. Taký život jednoducho neexistuje. 😃
Otázka teda nie je, či budú prekážky.
Otázka je, či si vyberieme staré kolečko utrpenia, ktoré nikam nevedie a neprináša žiadnu zmenu…alebo odvahu prekonať seba, svoj strach a urobiť krok do neznáma.
Áno, aj to môže bolieť.
Ale tentoraz kráčaš s víziou.
S vedomím, kam ideš.
A práve to je rozdiel, ktorý mení všetko. ❤️🤗🍀
Viac o tomto si prečítate aj v článku tu
https://katarinamikulikova.sk/strach/