24/06/2025
Keď Ti do života vstúpi „partner“ v znamení RAKA... 🖤🤍🩶❤
.. napriek tomu, že mu dáš kopačky a vyhodíš ho dverami von, vráti sa Ti ako bumerang zatvoreným oknom. Máš na výber? Ani veľmi NIE. Musíš sa s ním naučiť „spolunažívať“ a bojovať kvôli deťom, rodine, sebe. 🙏 Pretože inej cesty niet. To však neznamená, že sa mu úplne podriadiš. Nesmie riadiť celý Tvoj život. Pohltí Ťa iba do tej miery, do akej mu to dovolíš. 😉🍀
Áno priatelia, vy viete, že tiež už patrím do tejto skupinky nešťastno-šťastných dušičiek.
Je veľmi veľa úderov, ktoré vám rakovina nemilosrdne uštedrí. A nepripraví vám na to žiadne prostredie. Žiadny ring...žiadne uteráky...žiadne chladené nápoje na osvieženie. 🥺
Prvý silný úder ⚡️ zasiahne Vaše JA, keď sa dozviete diagnózu – u mňa to bolo v marci. Zosypala som sa. No nie ani tak kvôli sebe. Skôr kvôli mojim deťom, manželovi, rodine...že si tým musia prechádzať.
Druhý úder ⚡️ – výsledok histológie – u mňa v apríli – na moje narodeniny 🎂 . Hra alebo výsmech osudu? Neviem, už to neriešim. Zatiaľ moje najhoršie narodky.
Tretí úder ⚡️ – začiatok liečby, kontrolné vyšetrenia, ktoré nedopadli zrovna naj – máj.
Štvrtý úder ⚡️ – okrem točákov, grcno-stavov aj strata vlasov – jún - ja viem, dorastú, ale pre nás ženy...veď to poznáte. 🥺 Kaderníčka skoro plakala so mnou – pozdravujem Livika. 🙏
A viem, že tých úderov ešte niekoľko príde, no napriek tomu bojujem. 🙏💪🍀
Toto všetko je dôvod mojich príspevkov k tejto téme, pretože mám pocit, že ľudia zatvárajú oči. Vedome. Nechcú to vnímať, vidieť... chcú žiť v akejsi vlastnej „ochrannej“ bubline, kde sa „TO“ ICH netýka.
No všetko sa môže raz otočiť, keď im tiež jedného dňa, nedajbože, vstúpi do bubliny takýto partner....
Samozrejme nikomu nič také neprajem, len chcem dostať viac do povedomia smútok a ticho onkodušičiek. To ohlušujúce ticho okolitého sveta im totiž trhá ušný bubienok na franforce... 😔
Ja mám šťastie, že mám priateľov a rodinu, ktorí so mnou neprerušujú kontakt. 🙏💚
Ktorí nezostali ticho ako tri bodky v pomlčkách, akoby som už bola mŕtva... zapísaná do histórie a nepatriaca do budúcnosti...
Ktorí sú radi, že si môžeme ešte spolu pokecať... usrkávať kávičku... alebo len tak sa poprechádzať a dýchať z plných pľúc vôňu leta, kvetov či sladkých omamných parfémov okoloidúcich „mladých“, s nápisom na čele "páni vesmíru" a "svet je GOMBIČKA"... Aj ja som taká bola. 😁
Áno, ĎAKUJEM každý deň za všetkých „mojich“ človiečikov. 🙏
Žiaľ, veľa dušičiek také šťastie nemá. A z toho sa mi točí hlava ešte viac. Mám tú česť, byť teraz tak blízko k týmto pacientom, že sa mi ich diagnózy zrkadlia v dúhovkách... a poviem vám, z tých rozhovorov... z tých slov, orosených slzami, ktoré už dávno stratili svoju slanosť z toľkého prelievania... ma doslova mrazí. Až vtedy si uvedomíte aké sprostosti, banality a idiotiny riešia blbci, politici a „veľkí“ šéfovia na celom svete. 😔
Ľudia, prosím vás, rakovina nie je infekčná choroba. Nedostanete ju podaním rúk... objatím... alebo len tým, že sa na takého pacienta pozriete! 🙏
PROSÍM, neodstavujte tieto dušičky na „druhú“ koľaj. Do nejakého „depa“, kde majú už len počkať na svoj „posledný“ západ slnka.
ONI vás akútne potrebujú. Je toho veľmi veľa, čo som si už vypočula – napríklad keď manželke zistili 4 štádium rakoviny, manžel sa jej prestal dotýkať... odmietal spať v spoločnej posteli... nechcel jesť to, čo ona navarila ... pretože sa bál, že tiež ochorie. Takže ona bola odseparovaná do samostatnej izby. Čo myslíte? Ako dlho potom ešte žila? BRUTÁL to už len počúvať, nie to zažívať. 😥..alebo inej kočke vstúpil do života RAK a za celý čas, kým brala liečbu – čo trvalo cca 2 roky, jej ani raz nenapísala obľúbená kamarátka ... ani len slovíčko. Táto onkodušička tým strašne trpela. Citujem – „cítila som sa ako špinavá... akoby som mala mor... tak veľmi mi chýbala...“. 😔
A mohla by som ešte písať, ale je toho veľa...
V mojom okolí som mala dosť onkopacientov, no nikdy by mi ani nenapadlo, aby som sa ich stránila.
Ja chápem, že mnohí neviete, čo povedať, čo napísať, ale naozaj stačí málo ... obyčajné „AHOJ, som tu, keby si potreboval/a“ ... alebo „drž sa, myslím na Teba....“ alebo len „posielam energiu“... alebo len smajlík...
Títo ľudia nepotrebujú veľa ... stačí úsmev... žmurknutie... stisk ruky... LEN NIE TICHO. 🙏
Nie je ani tak dôležité dokedy tu budeme, ale že ešte SME. ...že ešte patríme do tohto sveta. ❤🙏😇
Držkajte sa...a opäť ďakujem všetkým, ktorí si to prečítali až do konca. 🫶💚
