26/02/2026
Keď Ti do života vstúpi „partner“ v znamení RAKA... – časť tretia
🖤🩶💛
Môj úplný a pravdivý príbeh rakoviny alebo Ako o mojom živote ROZHODLI iní 🥺
🙏
Priatelia, všetci už viete (zhruba) ... z mojich príspevkov, čím som si prešla ... a ešte prechádzam.
Celý príbeh som vám chcela vyrozprávať, až po „dovyšetrovaní“ môjho prípadu, ale keďže je to „beh na dlhé trate“, nebudem čakať. Dôvod? Ak by moje utrpenie pomohlo čo i len jednému človiečikovi, stojí mi to za to. Takže skúsim. Dopredu upozorňujem, že to nebude krátky príspevok, pretože toho bolo „na mrte“ . 😇
Písal sa rok 2023, v júni ma pobolievalo brucho ... na ľavej strane. Pridali sa teploty, návšteva lekára, nejaké lieky ... potom kontrola. Bolesť brucha prešla, verdikt doktora, že to bolo pravdepodobne spôsobené nejakou črevnou chrípkou, ale že mi dá papier na sonografické vyšetrenie a nech sa objednám. Pre istotu.
Keďže mi záleží na mojom zdraví, objednala som sa. Termín mi dali až na koniec augusta. Prišiel deň vyšetrenia. Sono potvrdilo, že mám niečo v bruchu, ale na pravej strane. Nie na ľavej, kde ma vtedy pobolievalo. Stále mi však lekár nechcel povedať, čo to presne je. Vraj treba urobiť CT brucha, aby boli „múdrejší“. Dali mi papier, šla som sa objednať. Bol piatok. Termín mi dali hneď na pondelok. Vtedy vo mne skrslo podozrenie, že to asi bude vážnejšie ako som si myslela. 🤔
Urobili CT, o dva týždne som si šla po výsledky. Verdikt lekára: „Máte v bruchu nádor, ktorý musí ísť von. Je to nádor na vaječníku, vypíšem Vám papier na gynekológiu.“ A tak sa rozbehol kolotoč ... môj gynekológ ... odtiaľ na onko-gynekológiu, kde ma vyšetrovali dvaja lekári (nebudem zatiaľ uvádzať mená, lebo aj zlá reklama je reklama). Ani jednému sa nepozdávalo, že by som mala na vaječníku nádor ... stále kývali nesúhlasne hlavami. Nakoniec rozhodli. Vyberú ho. No pred zákrokom som musela absolvovať aj kolonoskopiu. Tá potvrdila, že som prekonala kedysi zápal hrubého čreva a na ľavej strane sa mi vytvorili divertikle (sú to také výdutiny v čreve). To bolo to, čo ma vtedy v júni pobolievalo. A vďaka divertiklom mi vlastne zistili nádor na pravej strane.
Lenže ten nebolel. Rakovina nebolí, pokiaľ nezačne vrastať do okolitých orgánov a požierať vás zvnútra ... 😔
Operácia prebehla 20.9.2023. Zobrali mi pravý vaječník. Ešte som sa ani celkom neprebrala z narkózy, keď sa nado mnou skláňal lekár, ktorý ma operoval a rozprával na mňa síce s usmievavou tvárou, no s podtónom výsmechu alebo výčitky... „Tááák, pani Kubecová. Vaječník sme Vám zobrali, ale nič ste tam nemali. To s týmto Vás sem poslali?“
Ja, ešte oťapená narkózou, som bola v miernom šoku... Chcela som sa opýtať, že čo potom to CT ukazovalo, ale lekár ma nenechal dohovoriť a ďalej si húdol svoje s tou jeho oficiálnou „maskou“ na tvári: „Nepočúvate ma? Nič ste tam nemali, ale keď sme Vás už otvorili, tak sme Vám aspoň zrasty vyreparovali. Vaječník sme poslali na histológiu. Uvidíte, že bude negatívna.“ Zvrtol sa na podpätku a odkráčal.
Ja nie som odborník v medicíne. Vždy som dôverovala lekárom a spoliehala sa na ich úsudok a ich metódy liečenia. Tak som si v mojej hlavičke utvorila záver – že asi zrasty sa na CT javia ako nádor a že teda to bude asi v poriadku. Zrasty sa mi vytvorili po operácii, ktorú som absolvovala v roku 2012.
Deň sa s dňom míňal ... a ja som nervózne čakala na výsledky histológie. Prišli. Všetko NEGATÍVNE. Vaječník bol zdravý. Najprv ma to skľúčilo, že mi ho teda zbytočne vybrali. Že ma pripravili o hormóny ... Ale potom zvíťazila radosť, že nemám nádor ... že som úplne zdravá a môžem ďalej v kľude fungovať, tak ako predtým. V eufórii moje telo vytlačilo myšlienky na nádor. Akoby sa za tým zatiahla opona. Ja som ďalej žila, pracovala, tešila sa zo života ... Pomáhala druhým svojimi masážami... Bola som dokonca darovať krv ... plazmu ... Všetko bolo super. 🙏
Až do roku 2025. 😥
Koncom februára som dostala horúčky. 40-ky. Nič iné, len horúčky. Myslela som, že je to chrípka ... bolo vtedy také obdobie. Nemala som ani nádchu ...ani kašeľ, no bolel ma celý človek – kosti, kĺby, svaly... ako pri chrípke. Veď to poznáte. Jeden deň ma pobolievalo brucho, na pravej strane. Bolo to len ten jeden deň, nič silné, len som „cítila“. Potom už nie.
Avšak teploty pretrvávali, tak som šla po týždni k obvodnému. Lekárka skonštatovala, že to bola chrípka a aby som ešte aspoň týždeň oddychovala a nepracovala. Mne to však nedalo, spýtala som sa, či by mi urobili CRP. Ona na to: „Nooo, ale za to si budete musieť zaplatiť 10€.“ Povedala som, že nevadí, len nech mám istotu, že nemám v tele nejaký zápal. (ako sa neskôr ukázalo, toto moje rozhodnutie – podotýkam MOJE rozhodnutie - bolo asi veľmi správne).
Zobrali mi krv a po pár minútach prišla znepokojená sestrička, že mám CRP 122. (zdraví ľudia majú hodnotu cca 8 až 10). Doktorka rozhodla: „Tak keď Vás bolelo aj brucho, ja si to na triko nezoberiem. Pošlem Vás na urgent a tam nech rozhodnú, čo s Vami.“
Samozrejme, ja stále s teplotou... a ako to isto všetci poznáte na urgente, strávila som tam cca 4 hodiny v čakárni, kým som prišla na rad. Najprv infúzia, vyšetrenie ... vraj pravdepodobne slepák. Pre istotu ma poslali ešte na sono brucha. Tomu lekárovi sa to nepozdávalo, vraj treba urobiť CT brucha. Museli ma hospitalizovať na internom a porobiť všetky vyšetrenia. Išlo to všetko rýchlo a ja som si stále myslela, že SLEPÁK. Reku veď čo? ...vraví sa, že to už aj na vrátnici operujú. Tak som bola stále kľudná a „v pohode“. Tým, že mi dávali infúzie – bolesť nebola ... aj teploty niekam odplávali... Robili všetky možné vyšetrenia.
Pamätám si to veľmi presne ... ako som sa s mojou „spolubývajúcou“ na izbe na niečom smiala ...dobrou náladou bola nasiaknutá celá miestnosť, keď do nej vkročila moja ošetrujúca lekárka s výsledkom CT-čka. Na ten pohľad nikdy nezabudnem. Cítila som, že ide posol zlých správ, no napriek mojej „pripravenosti“, keď zazneli slová lekárky „Je mi to veľmi ľúto, ale v bruchu máte nádor, ktorý musí ísť akútne von... Zasadne konzílium a rozhodne o dátume operácie.“ sa mi tak podlomili kolená, že som si ledva stihla sadnúť na posteľ.
Slnko zmizlo, akoby ho niekto ukradol... dobrú náladu v sekunde roztrhali na kúsky čierne vrany ... a v mojej hlave rezonovali slová NIE!!! ... PREČO? ... AKO? ... TAK NIE SLEPÁK? ... Lekárka stála predo mnou, no jej tvár sa mi kvôli slzám rozmazávala ...ako v nočnej more.
Ešte ani v tej zlomovej chvíli som si vôbec, ale že vôbec nespomenula na rok 2023. Moja myseľ túto spomienku vytesnila. Uzavrela ako kapitolu, ktorá mala odísť do zabudnutia.
Slzy ma pálili na lícach, skloneným pohľadom som blúdila po podlahe...hľadala nejaké záchranné veslo... a popritom mi lekárka, skoro šeptom, rozprávala ako mi ten nádor ohrozuje okolité orgány, že tlačí na obličku, na močový mechúr, na črevá ...
Potom prišiel ešte tvrdší úder. Pani doktorka bola veľmi milá a súcitná ... veľmi opatrne mi všetko postupne „dávkovala“ a teraz prišli slová: „Pani Kubecová, viete, my sme si porovnávali toto CT- čko a s tým CT z roku 2023 a ten nádor Vám už podstatne odvtedy narástol. Teraz má veľkosť grepu ...“ Ostatné slová som už počula len akoby pod hladinou ... niekde vznášajúc sa v hĺbke zeme .... Moja hlava mi išla prasknúť ... myšlienky sa pospájali ako puzzle a zrazu som CHÁPALA. Chcela som sa v hneve postaviť z postele, no moje nohy ma neposlúchali. Celé telo sa mi triaslo, stupňoval sa vo mne hnev na lekárov, bezmocnosť, beznádej ... úzkosť ... ako to poviem manželovi? mojim deťom? ...mojej tehotnej dcére, ktorá nám len pred pár dňami oznámila, že čakajú s manželom bábätko? ... mojej mamine?...
Keď sa ma lekárka išla opatrne spýtať, prečo som s tým doteraz nič nerobila, moje emócie vytryskli ako gejzír. Mám pocit, že som na ňu aj mierne zvýšila hlas a doteraz mi tie slová rezonujú v ušiach: „Prosím??? To si snáď zo mňa robíte srandu?!? Vy mi chcete povedať, že ja mám v tele nádor, ktorý mi zistili v roku 2023? ... S ktorým ma poslali na operáciu?... Ktorý mi vybrali? ...“
Ostala v šoku. Chvíľu jej trvalo, kým sa spamätala a uvedomila si, že chyba nie je u mňa, ale asi u lekárov ... zmohla sa len na otázku: „ Vy ste s tým bola aj na operácii? A kde?“ Keď sa dozvedela, že na gynekológii, neveriacky točila hlavou ... Trasúcim hlasom a takmer nepočuteľne povedala: „Žiaľ, nevybrali ho. Ide presne o ten istý nádor, ktorý Vám diagnostikovali v roku 2023. Je mi to veľmi ľúto.“ Chvíľu ma upokojovala... hladila po chrbte... potom v tichosti odišla.
Keď mi oznámila tú správu, bolo asi 14:30. Do polnoci som nevedela zastaviť potoky sĺz a myšlienky, čo bude ďalej ... Sestričky ma chodili kontrolovať, ale nikto na svete by ma v ten deň nevedel upokojiť. 🥺
Rodina bola v šoku, v zlosti, v strachu...
Napriek všetkému sme všetci dúfali, že to vyberú a že bude nezhubný. No vo mne hlodala temnota, ktorá mi pohltila celé vnútro.
Prišla príprava na operáciu ... do močových ciest mi museli zaviesť JJ stent , aby mi vraj nepoškodili pri operácii močový mechúr...
18.3. 2025 som išla pod nôž. Celá operácia vraj trvala cca 5 hodín. Tak mi povedali.
Keď ma previezli z JIS-ky a bola som už v stave „vnímať“, prišiel lekár, aby mi oznámil výsledok operácie. Vybrali mi nádor, ktorý už žiaľ vrastal do čriev. Museli mi zobrať 30 cm z hrubého čreva, 7 cm z tenkého čreva, celé slepé črevo, 11 lymfatických uzlín a žlčník (kvôli kameňom).
Mala som pocit, že moje telo funguje asi len na 10% ... z brucha mi trčali samé hadičky ... naraz mi tiekli 3-4 infúzie... nevládala som ani dvihnúť ruku, aby som si utrela slzy. Bála som sa, že možno opäť niečo zanedbali ... už som NEVERILA lekárom.
Dni a noci mi splývali do jedného, lebo aj napriek infúziám a liekom som mala neskutočné bolesti... spánok neprichádzal ani v noci ... a ja som už nevládala plakať. Museli mi pomáhať sadnúť si, prejsť na WC... všetky sily a energia, ktorú som dávala ja druhým, bola preč. Bála som sa, že nenávratne.
Po prepustení domov, sa musel o mňa stále niekto starať. Keďže som zo dňa na deň vypadla z „príjmu“, manžel musel robiť, aby sme mali aspoň jednu výplatu. Tak prišla moja mamina ... pomáhala mi, kým bola dcéra v škole. Varila, pomáhala mi posadiť sa a vstať z postele. Keď ma obliekala ako malé dieťa, môj ubolený pohľad, orosený vyprahnutými slzami spočinul na jej roztrasených rukách... Tíško som zašepkala: „Mami, to ja by som sa mala starať o Teba ... nie Ty o mňa...“ 😢
Dcéra mi dezinfikovala a prelepovala rozpárané brucho, pichala injekcie, pomáhala do sprchy...
Neverila som, že ešte niekedy budem vedieť opäť „ŽIŤ“.
NIKOMU neprajem prežiť takéto muky, toľko bolesti a sklamania z lekárov, ktorí rozhodli bezo mňa.
V apríli, na moje narodeniny, som dostala darček. Výsledok z histológie – POZITÍVNY.
Zhubný nádor Sarkóm ... najvyšší stupeň. Najhoršie narodeniny v mojom živote. 💔
Keďže boli nádorové bunky aj v jednej lymfatickej uzline, nariadili mi chemoterapie ... aby sa mi to nerozšírilo do celé tela.
Hneď po prvej chemo mi odišli žily. Museli mi zaviesť do tela port, cez ktorý potom brali krv, dávali chemo a pri hospitalizáciách aj infúzie.
Prišla som o vlasy ... modrali mi nechty na rukách a nohách ... obyčajná voda ma napínala (chutila mi ako zmiešané blato s olejom) ... v ústach som mala stále pachuť akoby roztopený penicilín ... zhoršil sa mi zrak tak, že som nevidela na telku ani s okuliarmi. Bolela ma každá bunka v tele. Nevládala som chodiť. Minimálne 10 dní po chemo som nemohla šoférovať, kým sa mi zrak zase neupravil. No okrem fyzickej bezmocnosti tu bola aj tá psychická. Depresie, plač, beznádej ... nekonečné bublanie otázok DO KEDY? BUDEM EŠTE NORMÁLNE FUNGOVAŤ? BUDEM EŠTE PRACOVAŤ? ŽIŤ?... Zrazu sa všetky moje plány a ciele zrútili ako domček z kariet.
Na druhej strane som si uvedomovala, že musím BOJOVAŤ kvôli deťom, manželovi, vnúčatku, ktoré bolo na ceste... ktoré som túžila zobrať do náručia... pritúliť si ho a zašepkať, že všetko bude zase FAJN a že radosť zvíťazí nad smútkom. 🙏❤🍀
Neviem, kto v mojom prípade pochybil. O tom rozhodne úrad „Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou“, na ktorý som podala podnet na prešetrenie. Ale tí majú zo zákona až 9 mesiacov + 3 mesiace (čiže rok) na prešetrenie. Tak dúfam, že sa toho dožijem.
Dnes som o jednu informáciu (ktorú mi povedal jeden milý lekár) múdrejšia. Kiežby som to vedela aj vtedy.
Vraj vždy, keď sa robí operácia kvôli diagnostikovanému nádoru, vždy po operácii treba urobiť kontrolné CT!!!
Mne to nikto nenariadil. Keby tak urobili, zistili by, že nádor mám stále v tele. 🙏
Lekár, ktorý mi napokon ten nádor vyoperoval, povedal, že keby ho vtedy vybrali, nemuselo mi to narobiť takú paseku. 😢
Vďaka Bohu kontrolné CT v októbri dopadlo dobre (teda, keď si odmyslím tú pľúcnu embóliu, čo mi zistilo). Nateraz výsledky dobré, ďalšie kontrolné CT v apríli. Tak mi držte päste. 🙏
No a prečo som vám odhalila môj príbeh? Niečo také osobné a citlivé?
Nie, nechcem, aby ste ma ľutovali. To určite nie.
Chcem len, aby ste boli múdrejší ako ja ... keby ste sa náhodou ocitli v podobnej situácii, vyžadujte si od lekárov kontrolné CT. Môže vám to zachrániť život.
Posuňte tieto informácie aj svojim blízkym a priateľom.
Sú veci a informácie, ktoré vám lekári nepovedia ... a pritom veľakrát stačí tak málo.... 🥺🙏
Držte sa všetci, dávajte na seba pozor a užívajte každý jeden deň, lebo nikdy neviete, či vás o tie ďalšie dni niekto neukráti. 🍀
