02/08/2025
Keď si človek chytá alebo hladká boľavé miesto…
Aká je vaša prvá reakcia na to, keď si udriete lakeť ? Samozrejme, hneď potom, čo si pekne „ od pľúc „ uľavíte 😊.
Ak ste typovali, že si ho začnete hladiť dlaňou, hádali ste správne.
Prečo je to tak ?
Je to starodávna, prirodzená „poistka“ tela a vedomia, ktorá nás vracia k tomu, čo je nám vrodené – liečiť sa dotykom, pozornosťou a láskou.
A keď matka fúka boľačku?
To je jeden z najstarších, najjemnejších rituálov liečenia medzi dvoma bytosťami.
Dieťa cíti, že jeho bolesť je videná. Že niekto zastavil svet kvôli nemu.
Fúkanie, pohladenie, „zázračné slová“ – to všetko nie sú len gestá.
Sú to energetické mosty, ktoré hovoria:
„Nie si v tej bolesti sám.“
Odkiaľ to pochádza?
Tento reflex – chytiť sa, položiť ruku, pohladiť – je starší než jazyk.
Je to záznam v našej bunkovej pamäti, že dotyk je bezpečie.
A bezpečie je základ uzdravenia.
Možno to v modernom svete zabúdame…
Ale ruky si pamätajú.
A telo vie.
A keď sa vedomý dotyk spojí s týmto dávnym inštinktom, nastane liečenie.
Nie zázrak. Nie kúzlo.
Ale návrat k múdrosti, ktorú sme nikdy nestratili. Len sme ju prestali počúvať.
