09/11/2025
❤️Ďalší z príbehov je vyznaním mamičky, ktorá si uvedomovala obrovskú silu, ktorú počas pôrodu pociťovala, no napriek tomu našla v sebe energiu a uvedomenie si, že je to ona, ktorá to musí a chce zvládnuť. Je to príbeh chute vzdať sa, ale aj chute pokračovať ďalej🫶🏼.
Nech sa páči pôrodný príbeh - 🥰Zuzanka Pellová🥰
🌸1. apríla 2025 som mala svoju prvú poradňu v pôrodnici v Krompachoch. Okrem iného som v tento deň slávila svoje 30. narodeniny. Kvôli vysokému tlaku ma pani lekárka chcela nechať v nemocnici na pozorovanie.
🙃Teda, dala mi na výber - buď ostanem v nemocnici, alebo si budem doma pravidelne merať tlak, a pri prekročení istej hodnoty v sekunde sadám do auta a prídem do pôrodnice.
😔Iste, nechcela som svoje okrúhliny preležať v nemocnici. Tak sme šli domov a tlakomer sa stal mojím parťákom na najbližší týždeň.
🌺7. apríla, pondelok, k nám prišla na návštevu mamka. Ako sa schyľovalo k večeru, mne bolo veľmi horúco.
Pochopiteľne, adrenalín z blížiaceho sa termínu mohol robiť svoje, ale mala som pocit, že horím. Odmerala som si tlak a hodnota na displeji ma vydesila. 😧Zhlboka som sa nadýchla, pozrela na manžela (ďalej Stanka 🙂 ) a vravela: "Taaaaak, ideme do pôrodnice." Dobalila som posledné veci a snažila sa zachovať vnútorný pokoj.
🍀Cestou v aute som si začala uvedomovať, kam ideme... Prišlo mi to neuveriteľné.
🌙Do pôrodnice sme prišli neskoro večer, okolo desiatej. V momente, keď som sa mala rozlúčiť so Stankom, som začala chápať, že je to blízko.
🌸Začali mi robiť všetky vyšetrenia. Stretla som sa s Darinkou, ktorá mala v tú noc službu. Pre mňa to bol v tej chvíli taký malý zázrak, že tam v tú noc bola. 🌼Jej pokoj, láskavosť a ľudskosť ma väčšmi utvrdili v tom, že som v správnych rukách a strach tu nemá miesto. 🌸
🥰Aby som nezabudla, celé tehotenstvo som zvládla práve vďaka tejto pre mňa priam anjelskej žene. 🙏Vždy ma vedela povzbudiť, dodať silu, nasmerovanie, odvahu a hlavne, uvedomovať si svoju ženskú silu.🫶🏼
🌸Tehotenská prírpava u Darinky bola skvelá, priam fantastická - priala by som ju každej jednej žene. Vďaka nej som tehotenstvo a pôrod začala vnímať inak.
❤️Skrátka, ako zázrak, ktorý v sebe nosím a privediem na svet. Na začiatku, priznávam, som v sebe mala obrovský strach. V podstate strach z pôrodu. Pochybovala som o sebe, o tom, či to zvládnem, neverila som si.
Ale počas deviatich mesiacov som na sebe🌞🍀 intenzívne pracovala a utvrdzovala som sa v tom, ako som sa v sebe mýlila. Ako som sama sebe hádzala v minulosti polená pod nohy.
❤️Človiečik, ktorého som nosila deväť mesiacov pod srdcom mi dodával mnoho lásky a nádeje, ktorá mi prinášala energiu všetko ustáť až do konca.
🌼Po všetkých vyšetreniach som prišla na izbu, bolo krátko po polnoci. Okrem zvýšeného tlaku mi nič iné nebolo. Na izbe sme sa so spolubývajúcou zarozprávali tak, že naša debata skončila okolo tretej nadránom. Aj to som ju ukončila, keď mi Alex povedala, že sestrička zvykne chodiť okolo piatej. Vystrašilo ma to: "Veď ja potrebujem spať!"
🟢Zaspávalo sa mi veľmi ťažko, v hlave milión myšlienok. Ale ani jedna z nich nebola spojená s tým, že môžem už dnes porodiť.🙏
Naozaj som si neuvedomovala, že to môže prísť už o pár hodín. Podarilo sa mi zaspať (keby som vedela, že dnes rodím, iste by som sa nerozprávala o všetkom možnom aj nemožnom s Alex - haha).😀
🌺Bolo krátko po piatej a ja som sa prebudila na bolesť, ktorá ma sprevádzala celé moje menštruačné obdobie. Akosi som to neriešila, prevaľovala sa z boka na bok. Ibaže zrazu som ucítila mokré gaťky i plachtu. Šepotom som zobudila Alex. "Asi mi odtiekla plodová voda."
"Zuzi, zvoň sestričke. Hurá, ty dnes rodíš. Skvelé!" Pozrela som sa na Alex s neskutočným údivom a nechápala, prečo sa tak teší.
🟢Bolesti sa začali stupňovať a ja som si už sťahovala aplikáciu v mobile na kontrakcie. Frekvencia sa stupňovala a v podstate zakrátko na to som kontrakcie mala každé 2 - 3 minúty. Bola to silná bolesť, ale to som vtedy ešte ani len netušila, ako sa to bude stupňovať.
🟢Pomaly som sa postavila a odkráčala k pani lekárke, ktorá bola prekvapená, ako sa rýchlo otváram. "Ste prvorodička?" opýtala sa prekvapene. Keď som jej to potvrdila, vysvetlila mi, že je milo prekvapená, ako to postupuje.
🟢Pomaly, ale isto som si začala uvedomovať, ktorá hodina bije. Áno, dnes sa to celé udeje.
🟢Emócie sa vo mne miešali neskutočným spôsobom. Mala som chuť kričať, skákať, plakať, utierať si slzy, ktoré vlastne ani nestekali po lícach.
🟢Vzápätí mi oznámili, nech zavolám Stankovi, aby sa pomaly pripravil na dnešný pôrod.
🟢Volala som mu a ledva som dokázala vysloviť tých pár slov. Mala som hrču v krku, z dojatia.
🟢Ale bolesti sa stupňovali a lomcovali mnou a ja som už ledva plynule bez pomoci sama dokázala chodiť.
🟢Kontrakcie mnou mávali tak intenzívne, že práve správnym dýchaním som to celé dokázala ustáť a zvládať. "👌Zuzana, kratší intezívny nádych a dlhý hlboký výdych," hovorila som sama sebe. Sekundy nádychov som nerátala, ale vedela som, že takto musím naďalej pokračovať a vydržať.
🟢Dýchanie ma sprevádzalo od prvej kontrakcie až po posledný moment na pôrodnej sále.👌
Prešla hodinka a ja som Stankovi volala už s tým, aby prišiel do pôrodnice:
"❤️Ahoj Stani, prosím, príď, rodíme..." 🌼Mala som chuť plakať, neskutočne silno plakať, ale niečo vo vnútri mi nedovolilo, lebo by som povolila na svojej sile.
🟢Počúvala som svoje vnútro, riadila sa pocitmi. Napila som sa na izbe ešte trochu čaju, zahrýzla do toastu, a horko-ťažko sa po svojich dostala na pôrodnú sálu.
🟢V tej chvíli sa mi zastavil čas. Vnímala som len pôrodnú sálu a seba.
🟢Keď som uvidela Stanka v plášti, nechcela som uveriť, že sa to celé deje. 🟢Bolesti gradovali neskutočným spôsobom. Hoci som na sále nemala vytúženú pôrodnú asistentku Darinku, bola som veľmi vďačná a šťastná za pôrodnú asistentku, ktorá mi bola obrovskou oporou ❤️ a v ten deň mala službu.
🌺Jej vnímavosť a empatia mi skutočne pomáhali zvládať to celé čo najlepšie.
A všetko je presne tak, ako má. Najdlhší čas som strávila v sprche, kde mi môj ❤️úžasný manžel držal počas každej jednej kontrakcie horúcu sprchu na chrbte.
😔To bolo najnáročnejšie, zvládať moje extrémne bolesti chrbta. Mala som pocit, že mi chce niekto čosi vytrhnúť z krížov, že tie bodavé bolesti neustojím.
👌Teplo mi pomáhalo, takisto manželova prítomnosť a zdieľanie bolesti s ním.
🟢Vo vani som dlho nevydržala, statické prostredie vody mi nerobilo dobre. Skúsila som aj gauč, ale potrebovala som sa hýbať. Prestupovať z nohy na nohu, oprieť sa o stenu a rozdýchavať kontrakcie. Mala som vybranú aj hudbu, ktorú si pustím - ale môj milovaný Coldplay mi v tej chvíli riadne prekážal! (aktuálne sa nad tým smejem, lebo presne si pamätám, keď sa v repráčiku ozvala pieseň z ich albumu a ja som Stankovi vravela - prosím, vypni to! :D)
🌺Pôrodná asistentka ma pravidelne kontrolovala a dávala mi jasné signály, že je to na dobrej ceste. Priznám sa, že som nevnímala čas, len sa sústredila na dych a vždy blížiacu sa kontrakciu, ktorá mi prišla ako tornádo, ktoré mojím telom prefrčalo za 10 až 20 sekúnd a o ďalšie dve minúty opäť a opäť...
🌞Ani neviem ako, zrazu som ležala na kresle a pôrodná asistentka sa ma veľmi milo spýtala, v akej polohe si viem predstaviť rodiť.
🟢Naozaj som nevedela, ale jedno bolo isté: na chrbte nevydržím ani chvíľu. Tak som sa dala na ľavý bok. Ibaže medzitým som sa viackrát pozvracala - cítila som, že je mi veľmi ťažko.
🌞Stanko ma neustále obrúskom s ľadovou vodou osviežoval po čele. Kropaje potu mnou stekali rýchlejšie a rýchlejšie. Stanko robil možné i nemožné, veľmi mi pomáhal.
🌺Úprimne, doteraz nechápem a obdivujem skvelú réžiu celého pôrodnického tímu. Zrazu pri mne stáli viacerí ľudia a ja som dýchala už z posledných síl. Keď som dala najavo, že už prestávam vládať a som so silami na konci, dali mi do ruky trubičku.
🌺Mala som sa nadýchnuť a následne do nej fúkať, ako keď nafukujem balón. Spravila som tak za sebou viackrát, ale bolo to extrémne ťažké.
🌺Zozbierala som v sebe posledné zlomky sily a len si predstavovala, že hneď uvidím svoju malú lásku. Reakcie lekárky i pôrodnej asistentky mi naznačovali, že už len chvíľku.
"❤️Vidíme hlavičku, poďte - nádych a výdych." ❤️
Zhlboka som nafukovala do slamky a zrazu som cítila obrovský tlak, ktorý sa vo mne uvoľnil. "❤️❤️Úžasné, ste skvelá, hlavička je vonku!"
🟢Koniec si už nepamätám, zomlelo sa to tak rýchlo. Obrovská bolesť, tok neopísateľných emócií. Spomínam si už len na to, že v momente som v mojich oslabených rukách mala malé telíčko.❤️❤️❤️
❤️Nemohla som tomu uveriť, že je to pravda. Že na rukách držím svojho synčeka, po ktorom sme tak túžili. Pozrela som sa na neho a emócie vo mne explodovali.
❤️Strašne silno som sa rozplakala, priam vzlykala - boli to slzy bolesti i najväčšej radosti, ktorú som kedy zažila. "Máte synčeka, ako sa bude volať?" S manželom sme sa na seba pozreli, obaja so slzami v očiach vraveli: "❤️Július!"
Náš zázrak, ktorý prišiel na svet 8. apríla 2025 o 13:20.
✨Môj najväčší a najvzácnejší dar, ktorý som dostala týždeň po svojich 30. narodeninách.
🌸Vyše dvojhodinový bonding mi navždy ostane v mysli a srdci. Držať na rukách svoje dieťatko, ktoré sa hneď prisalo na prsník, bolo priam ako sen.
❤️Cítila som lásku, ktorú som dovtedy nepoznala. A počas celej tej doby som len predýchavala to všetko, čo som dokázala a zvládla.
🌺Ďakovala som sama sebe, úžasnému manželovi, celému profesionálnemu a ľudskému tímu v Krompachoch.
❤️Nikdy na tieto momenty nezabudnem. ❤️Zrodil sa nový život. ❤️Zrodila sa nová žena, ktorá našla v sebe silu, ktorú neverila, že v sebe má.
🌞Život sa mi zmenil od základov. Jedno však môžem s určitosťou povedať. Vždy budem Bohu, sebe i všetkým, ktorí mi boli počas deviatich mesiacov nablízku, ďakovať za to, že som priviedla na svet malý, a zároveň ten najväčší zázrak. ❤️❤️❤️
