Psyché Balance

07/02/2026

Workshop Mozog a emócie 3 - Hravý mozog

Ďakujeme všetkým kolegyniam z oblasti psychológie a pedagogickej praxe za spoločný podnetný čas, pozornosť a otvorenosť na workshope Hravý mozog.

Stretnutia ako toto nám pripomínajú, aké dôležité je byť v spolupráci – naprieč profesiami, zariadeniami aj skúsenosťami. Deti totiž nevyrastajú v jednej miestnosti ani v jednej odbornosti. Rastú v sieti vzťahov, ktorú spolu tvoríme.

Porozumenie vývinu detského mozgu, regulácii, pohybu a emóciám nie je len teoretická znalosť. Je to základ, ktorý nám umožňuje dieťa vidieť, chápať a podporovať ho primerane tomu, kde sa práve nachádza – nie tam, kde by „už malo byť“.

Veľké poďakovanie patrí našej psychologičke Mgr. Simone Kotschovej za citlivé a odborne nabité vedenie workshopu, ktorý ponúkol nielen poznatky, ale aj priestor zastaviť sa, zažiť a prepojiť sa so zmyslom našej práce.

💛 Každé dieťa sa vyvíja vo vzťahu, v pohybe a v emócii.
A práve tam sa začína učenie.

Tešíme sa na opätovné stretnutie v nasledujúcich témach.

🗓️📚 Pripravované workshopy a prednášky:
🔸 14. 3. 2026 – Hľadanie autonómie | Mgr. Saskia Špirková
🔸 18. 4. 2026 – Učiaci sa mozog | Mgr. Simona Kotschová
🔸 16. 5. 2026 – Hľadanie identity | Mgr. Saskia Špirková
🔸 13. 6. 2026 – Dospievajúci mozog a nájdenie SEBA | Mgr. Simona Kotschová & Mgr. Saskia Špirková

Tešíme sa na ďalšie spoločné kroky v podpore detí – odborne, ľudsky a spolu.

05/02/2026

🔴 Čo robiť, keď školský kolaps už príde - Odborný sprievod rodiča akútnym preťažením nervového systému dieťaťa

Keď dôjde ku školskému kolapsu, dieťa nie je v stave regulácie. Nervový systém sa nachádza mimo okna tolerancie – buď v sympatickej hyperaktivácii (výbuch, krik, chaos), alebo v dorsal-vagálnom vypnutí (stiahnutie, ticho, kolaps). V tomto stave je prefrontálna kôra dočasne offline, a preto dieťa nie je dostupné pre logiku, vysvetľovanie ani výchovné zásahy.

Základným princípom je nahradiť kontrolu reguláciou. Kolaps sa neskracuje prísnosťou, ale pocitom bezpečia, ktorý umožní nervovému systému návrat do rovnováhy.

🧠 Keď kolaps prebieha - techniky zvládania pre rodičov

1️⃣ Najprv reguluj seba
• spomaľ dych, najmä výdych
• zníž hlas a tempo
• spomaľ pohyby
Stabilný dospelý nervový systém je najsilnejší regulačný nástroj.

2️⃣ Zníž množstvo podnetov
• stlm svetlo a hluk
• odstráň publikum
• používaj minimum slov alebo ticho
Menej podnetov = menšia záťaž pre limbický systém.

3️⃣ Nehľadaj dôvody
• nepýtaj sa „prečo“
• nevysvetľuj, nekoriguj
Mozog v kolapse nemá prístup k odpovediam.

4️⃣ Pomenúvaj stav, nie správanie
• „Vidím, že je toho na teba priveľa.“
• „Tvoje telo to už nezvláda.“
• „Som tu.“
Pomenovanie bez hodnotenia pomáha orientácii, nie obrane.

5️⃣ Reguluj cez telo
• hlboký tlak (ak je vítaný)
• deka, teplo, stabilná poloha
• pomalý rytmus, dýchanie
Kolaps sa končí v tele, nie v hlave.

6️⃣ Daj tomu čas
• nerieš hneď
• kolaps musí doznieť

🟢 Keď sa dieťa vráti do regulácie
Až po upokojení nervového systému má zmysel sa k situácii vrátiť. Rozhovor by mal byť krátky, pokojný a zameraný na pochopenie záťaže, nie na hľadanie viny. Namiesto otázok, čo dieťa urobilo zle, je užitočnejšie zistiť, čo bolo v daný deň najťažšie a čo by mu nabudúce pomohlo lepšie zvládnuť preťaženie.
Práve v tejto fáze sa vytvára základ prevencie – nie počas kolapsu, ale po návrate do bezpečia.

Školský kolaps nie je zlyhanie správania, ale signál preťaženého nervového systému.

Keď dieťa v kolapse stretne reguláciu namiesto trestu a vzťah namiesto kontroly, učí sa najdôležitejšiu skúsenosť: že aj silné stavy sa dajú zvládnuť bez straty bezpečia.

02/02/2026

🧠 AKO PREDCHÁDZAŤ ŠKOLSKÉMU KOLAPSU

Školský kolaps nie je náhla udalosť. Je to výsledok dlhodobého preťaženia regulačných kapacít dieťaťa, ktoré počas dňa funguje v režime prispôsobenia sa vonkajším nárokom. Dieťa v škole často využíva ego-kontrolu, potlačenie impulzov a afektov, no po návrate do bezpečného prostredia už tieto kapacity nemá.

👶 Mladší školský vek (cca 6–9 rokov)
Vývinové východiská : prefrontálna kôra je nezrelá, regulácia prebieha cez telo a vzťah, dieťa nedokáže vedome spracovať stres, iba ho „niesť“.

Čo zvyšuje riziko kolapsu:
• okamžité otázky na školu
• tlak na výkon po návrate domov
• nedostatok pohybu a telesnej regulácie
• hlad, smäd, senzorické preťaženie

Ako predchádzať kolapsu:
• prechodový rituál po škole (vždy rovnaký: jedlo → pohyb → pokoj)
• 30–60 minút bez nárokov (žiadne rozprávanie, hodnotenie)
• regulácia cez hrubú motoriku (lezenie, hojdanie, tlačenie)
• fyzická blízkosť bez otázok
• domáce úlohy až po viditeľnom telesnom upokojení

🧒 Stredný školský vek (cca 9–12 rokov)
Vývinové východiská: rastú nároky na výkon a samostatnosť avšak regulácia je nestabilná, dieťa pôsobí „rozumne“, ale emočne je stále krehké. V tomto velu narastá vnútorný kritický hlas, dieťa sa viac porovnáva, zvyšuje sa vnútorný tlak „musím“.

Ako predchádzať kolapsu:
• jasná štruktúra popoludnia (predvídateľnosť = bezpečie)
• učenie v krátkych blokoch s pohybom
• normalizovať únavu („je v poriadku byť po škole vyčerpaný“)

🧑 Puberťáci (cca 12–15 rokov)
Vývinové východiská: emočný mozog je vo výraznej prevahe avšak prefrontálna kontrola je oslabená stresom. V tomto veku je silná potreba autonómie, dieťa je v konflikte medzi závislosťou a samostatnosťou. Častokrát je prítomná vysoká vnútorná tenzia a samotný kolaps môže mať formu výbuchu alebo úplného stiahnutia.

Ako predchádzať kolapsu:
• rešpektovať potrebu samoty po škole
• nenaliehať na rozhovor
• regulácia cez telo (šport, sprcha, hudba)
• “byť dostupný, nie dotieravý“
• znížiť domáci tlak na výkon

Prevencia nezačína lepším rozvrhom ani prísnejšími hranicami, ale vedomým spomalením, telesnou reguláciou a vzťahom bez nárokov.

30/01/2026

✨ Sme oveľa aktívnejší na Instagrame! ✨

Drahí sledovatelia a klienti, ak sa vám páčia naše príspevky, hľadáte nápady, tipy na aktivity, videá, reelská a obsah, ktorý ide viac do hĺbky, tak náš Instagramový účet je miesto pre vás.

Na Instagrame nájdete:
– viac inšpirácie
– viac videí
– viac konkrétnych tipov

👉 Sledujte nás na Instagrame:
📲 .balance

2,667 Followers, 657 Following, 174 Posts - See Instagram photos and videos from Psyché Balance (.balance)

29/01/2026

Školský kolaps: keď dieťa „funguje“ celý deň a doma sa zrúti.
Možno to poznáte: v škole je dieťa „v poriadku“, tiché, snaživé, spolupracujúce a doma príde výbuch, plač, hnev, vyčerpanie, apatia alebo úplné stiahnutie sa. Často ide o školský kolaps – signál preťaženého nervového systému.

Čo je školský kolaps z pohľadu neurovedy?
Detský nervový systém nie je nastavený na dlhodobé „držanie výkonu“. Ak je dieťa počas vyučovania dlhodobo v strese, v pozore alebo v tlaku na výkon, aktivuje sa sympatický nervový systém (režim musím to zvládnuť).
V škole dieťa:
• sedí dlhý čas bez pohybu,
• filtruje hluk, sociálne podnety, požiadavky učiteľa,
• kontroluje emócie,
• často potláča potrebu pohybu, oddychu, regulácie.

➡️ Nervový systém ide na rezervy. Keď sa dieťa dostane do bezpečia (domov, k rodičom), napätie konečne povolí a prichádza kolaps.

Podľa polyvagálnej teórie (S. Porges):
Dieťa v škole často funguje v sympatickej aktivácii („zvládnem to, vydržím“). Doma, kde cíti bezpečie, nervový systém prestane bojovať. Následne môže dôjsť k prepadu do výbuchu emócií, plaču, podráždenosti alebo až do kolapsu (únava, stiahnutie, mlčanie).

Mnohé deti – najmä citlivé, neurodivergentné, s vyšším alebo nerovnomerným intelektom, s vývinovou nezrelosťou nervového systému, tzv. maskujú alebo si vytvoria tzv. falošné self.
To znamená, že sa veľmi snažia zapadnúť, potláčajú svoje potreby, kontrolujú správanie nad svoje kapacity, “hrajú rolu“, ktorú od nich prostredie očakáva.

S čím môže školský kolaps súvisieť?
• preťaženie centrálnej nervovej sústavy,
• nezrelá sebaregulácia,
• pretrvávanie primitívnych reflexov,
• slabšia bilaterálna integrácia,
• senzorická precitlivenosť (hluk, dotyk, vizuálny chaos),
• posunutý alebo nerovnomerný intelekt,
• poruchy učenia,
• vysoké nároky bez dostatočnej podpory,
• dlhodobý stres bez možnosti uvoľnenia.

Ako sa školský kolaps môže prejavovať doma?
• silné emocionálne výbuchy po škole,
• extrémna únava, zhoršený spánok
• podráždenosť, agresia alebo plačlivosť,
• bolesti brucha, hlavy, nevoľnosť,
• úplné stiahnutie sa do seba

Včasné odborné posúdenie v mladšom školskom veku má vysokú preventívnu hodnotu.

28/01/2026

🌿 Vitajte v Psyché Balance

S veľkou vďačnosťou vítame všetkých nových followerov, ktorí k nám v posledných týždňoch pribudli. Ďakujeme, že ste tu 🤍

Psyché Balance je psychologické centrum komplexnej starostlivosti pre deti, dospievajúcich a rodiny. Pracujeme s deťmi od 1 roka, deťmi v predškolskom aj školskom veku, s dospievajúcimi, rodičmi aj celými rodinami. Sprevádzame deti a rodiny pri vývinových ťažkostiach, emočných a vzťahových výzvach, po záťažových či traumatických skúsenostiach, ale aj v obdobiach zmien, dospievania a hľadania rovnováhy.

V našej práci citlivo prepájame neuropsychologické poznatky a neurovývinové terapie s hĺbinnými, vzťahovo orientovanými prístupmi, pričom vychádzame aj z psychoanalytickej teórie.

Náš prístup je trauma-informovaný a trauma-citlivý – vychádzame z porozumenia tomu, ako trauma ovplyvňuje nervový systém, vzťahy aj vývin, a zároveň zohľadňujeme transgeneračný prenos skúseností, ktoré sa môžu nenápadne odovzdávať naprieč generáciami.

👉 Na našej webovej stránke www.psychebalance.sk nájdete prehľad našich služieb, prístupov a metód, aj odkazy na médiá, v ktorých sme vystupovali (napr. Rádio Košice, Rádio Regina, TV JOJ, TV TA3, … ).

🎧 Ak vás zaujímajú súvislosti ešte viac do hĺbky, odporúčame podcast s Vladom Roškom na YouTube – rozprávame sa o neurovývine, rannom a emočnom vývine, terapii hrou, rodinnej terapii, dospievaní, traumách, fungovaní mozgu aj o psychedelikami asistovanej terapii.

Ďakujeme, že ste s nami. Teší nás, že môžeme byť súčasťou vašej cesty 🌱

Tím centra Psyché Balance 💕
Mgr. Saskia Špirková
Mgr. Simona Kotschová
Mgr. Dominika Benková
Bc. Michaela Kožušková
Bc. Erika Bronďošová

https://youtu.be/0a2rhYO7WMc?si=m0wgQ8_CdkTc0GuR

Psychologička Saskia Kováčová a Vlado Roško o zdravom vývine mozgu, poruchách pozornosti, ADHD, vyhorení rodičov, závislostiach aj detskej psychike.Rozoberám...

25/01/2026

🧠 Včasná identifikácia neurovývinových rizík je kľúčová

V predchádzajúcich príspevkoch sme sa venovali varovným signálom vo vývine detí v jednotlivých vývinových obdobiach, od raného detstva až po dospievanie. Spoločným menovateľom týchto prejavov je nezrelosť alebo dysregulácia nervového systému v citlivých fázach vývinu.

Vývin centrálnej nervovej sústavy prebieha v časovo ohraničených obdobiach zvýšenej plasticity mozgu.
Ak sa v ranom detstve objavia pretrvávajúce odchýlky v psychomotorickom, rečovom alebo emočno-regulačnom vývine, ide často o prejav narušenej neurovývinovej integrácie, nie o prechodnú „vývinovú zvláštnosť“.

Z neuropsychologického hľadiska platí, že:
•včasné odborné posúdenie umožňuje presnejšie zhodnotenie neurovývinovej zrelosti,
• skorá intervencia cielene podporuje dozrievanie regulačných okruhov centrálnej nervovej sústavy,
• neliečené vývinové riziká majú tendenciu reorganizovať sa do komplexnejších ťažkostí v neskoršom školskom, emočnom a vzťahovom fungovaní.

📍 Psyché Balance – Zameriavame sa na odborné posúdenie neurovývinového profilu detí už v ranom veku a na podporu ich emočnej a regulačnej stability.

Ak sa vás niektoré z opísaných varovných signálov týkajú, odborná konzultácia v citlivom období vývinu má zásadný preventívny význam.

22/01/2026

🧠 Včasné varovné signály v dospievaní (12 – 19 rokov)
Dospievanie patrí medzi najintenzívnejšie neurovývinové obdobia v živote človeka. Mozog prechádza rozsiahlym preusporiadaním – porovnateľným s raným detstvom – no už v kontexte tlaku na výkon, identitu a budúcnosť. Z neuropsychologického hľadiska ide o čas, keď emocionálne okruhy fungujú na maximum, zatiaľ čo brzdné a integračné mechanizmy ešte dozrievajú.
Zároveň sa očakáva vysoký výkon, samostatnosť a rozhodovanie.
➡️ Táto kombinácia robí z dospievania najzraniteľnejšie obdobie pre vznik psychických ťažkostí.

🔴 Rizikovejšie varovné signály, ktoré si všímať
🧩 Regulácia nervového systému
• dlhodobé preťaženie bez návratu do rovnováhy
• časté prepínanie medzi extrémnou aktiváciou a útlmom
• výrazná únava aj po oddychu
• znížená schopnosť „cítiť“ vlastné telo (odpojenie, otupenosť)
➡️ Môže ísť o chronickú dysreguláciu autonómneho nervového systému.

🔹 Emočné a afektívne riziká
• intenzívne emočné výkyvy s narušením fungovania
• dlhodobá anhedónia (neschopnosť prežívať radosť)
• pretrvávajúce pocity prázdnoty, viny, beznádeje, hanby,zlyhania
➡️ Emočný mozog je vysoko aktivovaný, regulačné okruhy nedostatočné.

🔹 Správanie ako coping (varovné formy)
• sebapoškodzovanie (aj „skryté“)
• únikové správanie (nadmerné online prostredie, izolácia)
• experimentovanie s návykovými látkami ako forma regulácie
• extrémne správanie (kontrola, perfekcionizmus, chaos)
➡️ Správanie slúži na znižovanie vnútorného napätia, nie na provokáciu.

🔹 Vzťahy a sociálne fungovanie
• extrémna citlivosť na odmietnutie
• chaotické alebo intenzívne vzťahy
• náhla sociálna izolácia

🔹 Výkon a realita
• náhly prepad školského fungovania
• vyhýbanie sa zodpovednosti spojené s úzkosťou až paralýzou
• školské kolapsy aj vo vyššom veku

💬 Kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc
Ak ťažkosti pretrvávajú, zintenzívňujú sa, výrazne narúšajú každodenné fungovanie dieťaťa alebo máte pocit, že sa s dieťaťom vzťahovo vzďaľujete.

19/01/2026

🧠 Včasné varovné signály u detí v školskom veku (6 – 12 rokov)

Nástup do školy výrazne zvyšuje nároky na pozornosť, výdrž, sebareguláciu, výkon a zvládanie stresu. Dieťa, ktorého nervový systém ešte nie je dostatočne zrelý, môže začať zlyhávať práve v školskom prostredí – často bez toho, aby bol problém zjavný v predchádzajúcich rokoch.

🔹Signály nezrelosti centrálnej nervovej sústavy
– nevydrží sedieť, neustále mení polohu, podkladá si nohy, ležanie na lavici, podopiera si hlavu
– je rýchlo preťažené hlukom, množstvom podnetov a ruchom
– zhoršená schopnosť sústrediť sa v dlhších časových úsekoch
– slabá bilaterálna integrácia (súhra oboch strán tela)
– ťažkosti s prekrížením stredovej línie
– výrazná únava počas vyučovania, rýchla únava ruky pri písaní
– slabá koordinácia oko–ruka

🔹 Učenie a školský výkon
– výrazne pomalšie pracovné tempo než u rovesníkov
– robí veľa chýb aj pri snahe a dostatočnej príprave
– potrebuje neprimerane dlhý čas na domáce úlohy
– „doma to vie, v škole zlyháva“
– problémy s prepisovaním z tabule, písaním do riadkov
➡️ Často ide o neurovývinové rozdiely v spracovaní informácií, nie o nedostatok snahy. Telo stále „pracuje“ na základných pohybových vzorcoch namiesto učenia.

🔹 Správanie voči autoritám a v triede
– impulzivita, vyrušovanie
– vzdor, odmietanie úloh alebo autorít
– konflikty s učiteľmi a spolužiakmi
– nálepky typu „problémové dieťa“
➡️ Správanie je často prejavom neurovývinového preťaženia, nie úmyslu.

🔹 Emočná regulácia a psychosomatické prejavy
– silný strach zo školy, testov, písomiek
– nízka tolerancia frustrácie
– častá chorľavosť, bolesti bruška, hlavy, migrény, nevoľnosti, zvracanie pred školou
– psychosomatické ťažkosti bez jasnej medicínskej príčiny
➡️ Telo dieťaťa často „rozpráva“ to, čo nervový systém nedokáže regulovať.

⚠️ Školský kolaps:
Po návrate zo školy dochádza k náhlemu „uvoľneniu“ – dieťa je vyčerpané, plačlivé, podráždené, má výbuchy hnevu alebo úplne vypne. Nervový systém celý deň fungoval v preťažení.

Ak dieťa v školskom prostredí zlyháva, neznamená to, že je lenivé alebo nezvládnuteľné. Veľmi často ide o to, že nároky školy predbehli neurovývinovú zrelosť nervového systému.

15/01/2026

🧠 Včasné varovné signály vo vývine dieťaťa (3 – 6 rokov)

Deti vo veku 3–6 rokov sa učia koordinovať telo, pohyb, reč a emócie. Ak sa niektoré oblasti vývinu oneskoria alebo sa nevyvíjajú harmonicky, môžu sa objaviť varovné signály, ktoré by rodičia nemali prehliadať.

🔹 Psychomotorický vývin
• Pretrvávajúce primitívne reflexy: dieťa stále „padá“ na zadok, opiera sa o ruky pri pohybe, pri zaklonení rúk alebo hlavy reaguje prehnane.
• Bilateralna integrácia – ťažkosti pri súčasnom používaní oboch rúk alebo nôh (napr. kopanie loptou, držanie ceruzky a strihanie).
• Neobratnosť pri skákaní, lození, chôdzi po čiare, časté zakopávanie, padanie, slabá rovnováha.
• Rýchla únava pri pohybových aktivitách, vyhýbanie sa hrám, ktoré zahŕňajú koordináciu.

🔹 Reč a komunikácia
• Nejasná alebo ťažko zrozumiteľná reč, obmedzená slovná zásoba.
• Ťažkosti s tvorbou celých viet alebo porozumením jednoduchým pokynom.
• Vyhýbanie sa rozprávaniu, frustrácia pri komunikácii.

🔹 Emočný a sociálny vývin
• Silné emočné výbuchy neprimerané veku, nízka frustračná tolerancia.
• Ťažkosti s upokojením aj za prítomnosti rodiča.
• Problémy s hrou s rovesníkmi: vyhýbanie sa skupinovým aktivitám, slabá schopnosť spolupracovať alebo zdieľať.
• Pretrvávajúca úzkosť alebo výrazná precitlivenosť na dotyk, zvuky, svetlo či textúry.

👉 Tieto signály neznamenajú diagnózu. Sú však pozvaním pozrieť sa na neurovývinovú zrelosť dieťaťa. V predškolskom veku je mozog stále veľmi plastický. Včasné zistenie a podpora deficitných oblastí môže výrazne uľahčiť ďalší vývin dieťaťa, podporiť jeho sebadôveru a pripravenosť na školu.

💬 Ak máte pocit, že „niečo nesedí“, dôverujte svojej rodičovskej intuícii. Prevencia a včasná intervencia sú darom pre dieťa aj celú rodinu.

12/01/2026

🧠 Včasné varovné signály vo vývine dieťaťa (0 – 3 roky)

Prvé tri roky života sú z hľadiska neurovývinu absolútne kľúčové. Mozog dieťaťa sa formuje v úzkej prepojenosti s telom, emóciami a vzťahom s blízkou osobou. Práve v tomto období sa budujú základy pre reguláciu emócií, reč, sociálne vzťahy aj schopnosť učiť sa.

Nie každé dieťa sa vyvíja rovnako rýchlo. Existujú však signály, ktoré už môžu naznačovať, že nervový systém dieťaťa je preťažený, nezrelý alebo sa vyvíja neharmonicky. Vtedy má zmysel vyhľadať odborné posúdenie neurovývinovej zrelosti.

🔹 Psychomotorický vývin
– dieťa je výrazne „tuhé“ (hypertonus) alebo naopak veľmi ochabnuté (hypotonus)
– málo sa hýbe, nelezie, nesedí alebo nechodí primerane veku
– vyhýba sa pohybu, má slabú koordináciu, často padá

🔹 Rečový vývin
– do 12 mesiacov málo “bľaboce”, nevokalizuje
- nereaguje na meno
– po 2. roku nepoužíva slová alebo nerozumie jednoduchým pokynom
– reč sa nevyvíja, stagnuje alebo sa stráca

🔹 Sociálny vývin
– slabý očný kontakt, nezdieľa pozornosť
– nezaujíma sa o ľudí, hru s dospelým alebo inými deťmi
– pôsobí „uzavreto“, akoby bolo stále vo vlastnom svete

🔹 Emočný vývin
– časté, veľmi intenzívne záchvaty hnevu alebo úplná emočná plochosť až odpojenosť
– dieťa sa ťažko upokojuje, aj pri blízkej osobe
– slabá schopnosť zvládať zmeny a frustráciu

🔹 Sebaobslužný vývin
– výrazné ťažkosti pri jedení, spánku, hygiene
– silná precitlivenosť na dotyk, zvuky, textúry
– odmietanie bežných denných rutín

Z pohľadu neurovedy ide často o nezrelosť regulačných systémov mozgu, ktoré sa vyvíjajú zdola nahor – od mozgového kmeňa, cez limbický systém až po vyššie kortikálne funkcie. Ak nervový systém dieťaťa zostáva v stave chronického stresu, vývin sa môže spomaliť alebo „zaseknúť“.

👉 Dôležité je vedieť:
Včasné odborné posúdenie neznamená nálepku, ale príležitosť podporiť mozog v období, keď je najviac plastický. Čím skôr sa porozumie neurovývinovej úrovni dieťaťa, tým cielenejšie a jemnejšie sa dá pomôcť.

💬 Ak máte pocit, že „niečo nesedí“, dôverujte svojej rodičovskej intuícii. Prevencia a včasná intervencia sú darom pre dieťa aj celú rodinu.

09/01/2026

3. WORKSHOP zo vzdelávacieho behu Mozog a emócie v pohybe

HRAVÝ MOZOG

Keď sa učenie začína v tele alebo ako dozrieva mozog dieťaťa medzi tretím a šiestym rokom života.

Mozog sa v tomto období neučí sedením.
Učí sa pohybom, skúšaním, rovnováhou a hrou.

Pozývame vás na workshop Hravý mozog, ktorý sa zameriava na vývin mozgu v predškolskom veku z pohľadu najnovších poznatkov neuropsychológie. Spoločne sa pozrieme na obdobie, v ktorom sa kladú základy učenia, pozornosti a kognitívnych schopností – prostredníctvom tela a zmyslov.

Workshop vás zavedie tam, kde sa stretáva mozog, pohyb a senzorická skúsenosť a kde sa hravým spôsobom formujú nervové siete dieťaťa.

Budeme sa venovať tomu:
• ako dozrieva mozog dieťaťa medzi 3.–6. rokom života,
• akú úlohu zohráva neuromotorická zrelosť v učení a správaní,
• čo nám EEG aktivita napovedá o zrení mozgu v predškolskom veku,
• prečo hra nie je „prestávka od učenia“, ale jeho základ,
• ako tieto poznatky preniesť do praxe – v terapii, v škôlke či v každodennej práci s dieťaťom.

Tento workshop je určený:
• odborníkom pracujúcim s deťmi (psychológom, pedagógom, špeciálnym pedagógom, sociálnym pracovníkom, študentom týchto odborov)
• rodičom, ktorí chcú porozumieť neurovývinovým potrebám svojho dieťaťa
• všetkým, ktorých zaujíma, ako sa mozog učí hrou, pohybom a skúsenosťou

Bližšie informácie:
• Termín: 7. Februára - 9:00-15:30
• Registrácia: info@psychebalance.sk
• Cena: 70 eur
• Počet miest je obmedzený