Psyché Balance, Franckova 8, Kosice (2026)

02/04/2026

2. apríl – Svetový deň povedomia o autizme
Kde je dnes veda, prax a ako sa nestratiť v terapiách

Autizmus dnes už chápeme úplne inak ako pred pár rokmi. Veda výrazne pokročila – najmä v oblasti neurovývinu, senzorického spracovania a individualizovaných intervencií.

Čo dnes vieme?
• Autizmus je neurovývinová odlišnosť, nie „porucha, ktorú treba opraviť“
• Každé dieťa na spektre má jedinečný profil – neexistuje univerzálny prístup
• Veľkú rolu zohráva senzorické spracovanie a regulácia nervového systému
• Včasná intervencia má význam – ale musí byť citlivá a správne nastavená

Kde ešte zlyhávame?
• tlak na „normalizáciu“ namiesto porozumenia
• preceňovanie výkonu a podceňovanie vzťahu
• množstvo neoverených alebo „zázračných“ terapií
• chýbajúca koordinácia medzi odborníkmi

Terapie: menej je často viac
Rozumieme rodičom, ktorí chcú pre svoje dieťa urobiť maximum. Často sa však stretávame s tým, že deti majú každý deň inú terapiu – a sú dlhodobo preťažené.

Dieťa nepotrebuje 5 terapií denne. Potrebuje systém, bezpečie a regulovaný nervový systém.

Čo má zmysel:
• individuálne nastavený plán (nie „balík terapií“)
• rešpektujúce prístupy
• logopedická a psychologická podpora podľa aktuálnych potrieb
• práca s rodičom – nie len s dieťaťom

Na čo si dať veľký pozor:
• “zázračné“ metódy bez dôkazov
• terapeutov, ktorí sľubujú rýchle výsledky
• ignorovanie signálov preťaženia (meltdown ≠ neposlušnosť)
• tlak na výkon bez rešpektu ku kapacite dieťaťa

Včasná intervencia – ale ako?
Nie je to o tom „čím skôr, tým viac“. Je to o tom „čím skôr, tým citlivejšie a presnejšie“.

Správny odborník vás nebude zahlcovať, pomôže vám vybrať, čo je dôležité teraz, bude vnímať vaše dieťa, nie len diagnózu.

Na konci dňa nejde o počet terapií. Ide o to, či sa dieťa cíti bezpečne, rozumene a či má priestor rásť.

01/04/2026

5. Workshop zo série Mozog a emócie v pohybe - Učiaci sa mozog

Pozývame vás na piaty odborný workshop zo série “Mozog a emócie v pohybe - Učiaci sa mozog”, zameraný na vývin dieťaťa v kontexte nástupu do školského prostredia. Workshop prepája aktuálne poznatky z neurovedy, vývinovej psychológie a praxe práce s deťmi s cieľom porozumieť tomu, čo skutočne stojí za školskou pripravenosťou a adaptáciou dieťaťa.

Obsah workshopu:
• čo nám elektrická aktivita mozgu prezrádza o úrovni zrelosti a pripravenosti dieťaťa na školu
• prečo multisenzorické učenie predstavuje základnú podmienku efektívneho osvojovania si poznatkov
• ktoré čiastkové kognitívne a regulačné funkcie ovplyvňujú školský výkon
• aké neurovývinové procesy stoja za pozornosťou, správaním a učením
• čo môže byť príčinou preťaženia alebo „kolapsu“ dieťaťa po návrate zo školy
• ako rozpoznať nesúlad medzi nárokmi prostredia a aktuálnymi kapacitami dieťaťa
• akým spôsobom podporiť sebareguláciu, odolnosť a adaptačné schopnosti
• ako prepojiť neurovedné poznatky s každodennou praxou v triede aj v rodinnom prostredí
• ako vytvárať podmienky, ktoré podporujú učenie bez nadmerného stresu

Prečo je táto téma dôležitá:
• školská pripravenosť nie je len otázkou vedomostí, ale komplexného neurovývinového nastavenia
• včasné porozumenie signálom preťaženia môže predchádzať dlhodobým ťažkostiam v učení a správaní
• vhodne zvolené prístupy dokážu významne podporiť potenciál dieťaťa
• prepojenie teórie s praxou umožňuje efektívnejšie reagovať na potreby detí v škole aj doma

Workshop je určený pre psychológov, špeciálnych pedagógov, pedagógov a odborníkov pracujúcich s deťmi, ale aj rodičom, ktorí chcú lepšie porozumieť procesom učenia a vývinu v širších súvislostiach.

Lektorka:
Mgr. Saskia Špirková

Termín: 18. apríl
Čas: 9:00 – 15:30
Miesto: Centrum Psyché Balance, Košice
Vstupné: 70 €

Viac informácií a prihlásenie:
www.psychebalance.sk
+421 940 637 300
info@psychebalance.sk

31/03/2026

MAREC – MESIAC KNIHY 📚

Toto je náš finálny príspevok k mesiacu knihy. Trochu osobnejší výber – môj. Trochu iný než zvyčajne. Možno by som ho nazvala knihy pre „fajnšmekrov“ – pre tých, ktorí sa neboja ísť viac do hĺbky a klásť si otázky, ktoré siahajú pod povrch.

V súlade s mojím včerajším príspevkom som vybrala tieto tri knihy:

“Vzestup po úrovniach vedomí“ – David R. Hawkins
Táto kniha poskytuje mapu vedomia a emočného nastavenia, ktorá umožňuje identifikovať, kde sa nachádzame v našej psychickej a duchovnej dynamike. Pre mňa je to nástroj na pochopenie vnútorných blokov a mechanizmov, ktoré ovplyvňujú naše reakcie a rozhodnutia.

“Jak se mění vědomí“ – Michael Pollan
Pollanova kniha otvára diskusiu o neurobiológii, psychológii a transformačnom potenciáli rozšírených stavov vedomia. V kontexte môjho štúdia psychodynamiky je cenná pre pochopenie, ako sa vedomie mení, čo sa deje v mozgu a psychike pri hlbokých zážitkoch, a ako tieto zmeny môžu byť terapeuticky využité.

“Bez bahna lotos nevykvete“ – Thich Nhat Hanh
Hlavný odkaz tejto knihy je jednoduchý, a zároveň hlboký: utrpenie nie je náhoda, ale možnosť pre rast a transformáciu. Praktické techniky všímavosti a práce s emóciami pomáhajú rozvíjať vnútornú odolnosť a schopnosť prijať procesy, ktoré sa odohrávajú v psychike aj v živote.

Tieto knihy nám nedávajú hotové odpovede. Dávajú nám prostriedky, rámce a perspektívy, aby sme mohli hlbšie rozumieť sebe, našim vzorcom a procesom, ktoré sa odohrávajú v našom vedomí.

Niektoré knihy nám dávajú odpovede.
Tieto nám dávajú priestor.

Priestor byť.
Priestor cítiť.
Priestor pozorovať a rozumieť – sebe aj druhým o kúsok viac.

Ďakujem, že ste tu s nami.
Mgr. Saskia Špirková

30/03/2026

Tretí rok pravidelne cestujem do Prahy na výcvik v psychedelikami asistovanej psychoterapii.A zakaždým sa vraciam s pocitom, že som bola súčasťou niečoho, čo presahuje samotné vzdelávanie. Som súčasťou prvého výcviku svojho druhu od čias Stanislava Grofa. Vnímam to ako odborné privilégium, ale aj ako historický moment – obdobie, v ktorom sa v psychológi a psychiatrii zásadne prehodnocuje to, ako rozumieme liečbe.

Vo výcviku sa vraciame k tomu, čo sa v praxi opakovane potvrdzuje ako kľúčové. K terapeutickému vzťahu, bezpečiu, schopnosti zostať s klientom aj v náročných stavoch bez potreby ich okamžite meniť či regulovať zvonku. Opierame sa o poznatky neurovied, psychotraumatológie a vývinovej psychológie.

Významnou súčasťou tohto procesu je aj medziodborová spolupráca. V jednom priestore sa stretávajú psychológovia, psychiatri, lekári, zdravotníci, sociálni pracovníci, fyzioterapeuti s cieľom prehlbovať porozumenie vlastným kompetenciám a hraniciam, a tým aj kvalitu spoločnej starostlivosti. Opakovane si tam uvedomujem, že komplexnosť ľudského prežívania presahuje možnosti jedného odborníka.

Návraty na Slovensko v sebe preto nesú istú ambivalenciu, sú pre mňa sladko-trpké. Teším sa z toho, čo všetko môžeme priniesť do praxe. A zároveň narážam na prostredie, ktoré je často viac o delení než o prepájaní. Namiesto spolupráce sa niekedy ocitáme v sporoch o to, kto je „dosť odborník“. Namiesto dialógu prichádza hodnotenie. A namiesto podpory vzniká tlak, ktorý vedie k únave a vyhoreniu, oslabuje dôveru a udržatelnosť systému.

Často sa zamýšľam nad “emočnou nezrelosťou” nášho systému, Slovenska. Schopnosť uniesť neistotu, odlišnosť, perspektívu, je vývinová úloha, individuálna aj kolektívna. V psychoanalytickom jazyku by sme mohli hovoriť o paranoidno-schizoidnej pozícii, kde prevláda štiepenie na dobré a zlé, ranný nezrelý mechanizmus.

A práve preto má dnes zmysel vedome vytvárať priestor pre dialóg, spoluprácu a vzájomný rešpekt medzi odbormi. Nie ako ideál, ale ako nevyhnutnú podmienku kvalitnej starostlivosti. Pretože kvalita starostlivosti o klienta nezačína technikou, ale prostredím, ktoré sme ako odborníci schopní medzi sebou vytvoriť.

27/03/2026

V sérii “Marec - mesiac knihy” pokračujeme knižnými odporúčaniami našej terapeutky Eriky Bronďošovej.

Nezačalo to vami - Mark Wolynn
Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo sa v niektorých situáciách cítite nesvoji? Prečo prežívate emócie, ktoré si neviete logicky vysvetliť alebo sa zdajú byť bez zjavného dôvodu?

Táto kniha sa venuje konceptu transgeneračnej traumy, teda tomu, ako sa nevyriešené udalosti a konflikty z minulosti našich predkov môžu nevedome prenášať na ďalšie generácie. Prostredníctvom príbehov ľudí autor ukazuje, že mnohé z nášho prežívania môže súvisieť s rodinnou históriou, o ktorej sme doteraz nemuseli vedieť.

Kniha je písaná zrozumiteľne a ľudským spôsobom, pričom prepája odborné poznatky s konkrétnymi príkladmi zo života. Autor zároveň zdieľa aj svoju vlastnú skúsenosť, čím približuje tému nielen z pohľadu odborníka, ale aj človeka, ktorý sa snažil pochopiť vlastné prežívanie.

Súčasťou knihy sú aj jednoduché cvičenia a otázky, ktoré môžu pomôcť lepšie porozumieť sebe samému, svojmu správaniu a súvislostiam v rámci rodiny.

To, čo si z nej môžeme odniesť, je hlbšie uvedomenie toho, ako môže rodinná minulosť ovplyvňovať naše emócie, vzťahy a prežívanie.

25/03/2026

Prednáška s diskusiou - “Škôlkarsky kolaps - keď dieťa funguje celý deň a doma nastane kolaps”

V pondelok som mala tú česť prednášať v súkromnej materskej škole InKlub na tému tzv. „škôlkarského kolapsu“ – situácie, keď dieťa celý deň zvláda emócie a večer doma „vybuchne“.

Rozprávali sme sa o tom, prečo k tomu dochádza a čo tým deti vlastne komunikujú. Marec je obdobím plným zmien – striedajúce sa prázdniny, návraty do škôlky, choroby, narušený režim aj jarná únava. To všetko kladie na deti zvýšené nároky na adaptáciu a sebareguláciu. Deti sa počas dňa snažia „udržať“, no doma, v bezpečí, emócie prirodzene uvoľnia.

Hovorili sme o tom, ako im v tom môžeme pomôcť – cez porozumenie, stabilitu a vedomé reagovanie. Dotkli sme sa aj toho, prečo je dôležité tieto signály nepodceňovať a vytvárať priestor na ich spracovanie.

Diskusia bola otvorená, úprimná a veľmi obohacujúca. Ďakujeme všetkým rodičom za účasť a zdieľanie. Veľká vďaka patrí aj MŠ InKlub za pozvanie.

Tešíme sa na ďalšie stretnutia, spolupráce a spoločné témy.

24/03/2026

V sérii “Marec - mesiac knihy” pokračujeme knižnými odporúčaniami našej psychologičky Mgr. Simony Kotschovej.

Prečo dospievanie bolí - Peter Pöthe
Dospievajúci nie sú veľkým dieťaťom a ani malým dospelým a preto je dôležité tomuto obdobiu venovať samostatnú pozornosť. Táto kniha odkrýva vnútorný svet dospievajúcich a ich zmätok, tlak z prostredia ale aj od seba samého, strachy či pocity osamelosti. Prostredníctvom príbehov mladých ľudí a ich okolia doktor Pothe ukazuje, že emócie a konflikty, ktoré počas dospievania zažívajú, majú svoj dôvod, dá sa im porozumieť a aj ich zvládnuť. Kniha je písaná akoby autor oslovoval priamo dospievajúceho a viedol s ním rozhovor. Je to veľmi láskavá publikácia a rozhodne osloví aj samotného rodiča dospievajúceho, ktorý môže takto pootvoriť okno do duše svojho syna či dcéry, prípadne sa vrátiť spomienkami späť, aké to bolo, keď on sám bol v rovnakom veku.

Archeológia mysle - Panksepp, Biven
Táto kniha patrí medzi odbornú literatúru a platí pri nej pravidlo, koľkokrát si ju prečítate, objavíte niečo nové. Nikdy neomrzí, pretože zakaždým ponúkne podnetné myšlienky na diskusiu odkiaľ pochádzajú naše emócie a aké miesto majú v ľudskom mozgu. Výsledky dlhodobých výskumov spracované v tejto knihe dokazujú evolučný pôvod našich emócií, základných potrieb a správania a tiež čo máme spoločné aj s inými živočíchmi. Môžeme si z nej odniesť hlbšie porozumenie vlastnému prežívaniu, správaniu a tomu, ako emócie formujú nás, naše vzťahy a prežívanie sveta okolo nás.

Tvoja rodina nie je tvoj osud - Orvos - Tóth
Kniha síce spracúva náročnú tému generačnej traumy avšak veľmi priateľskou rečou. Na rôznych príbehoch autorka ukazuje, ako naše Ja utvárajú rôzne rodinné zážitky, skúsenosti a aj nespracované traumy našich rodičov a ich rodičov. Odpovedá na otázku Prečo vstupujeme opäť do tej istej rieky a to čím nás táto kniha môže obohatiť je práve to, že pomenúva opakujúce sa vzorce nášho nie vždy funkčného správania. Dôležitým poslaním však ostane to, že aj keď nás rodina ovplyvňuje, svoju budúcnosť môžeme vedome meniť, lebo ju máme plne v rukách my sami.

22/03/2026

V sérii “Marec - mesiac knihy” pokračujeme odporúčaním našej špeciálnej pedagogičky/psychopédky Mgr. Dominiky Benkovej.

Pri príležitosti Týždňa mozgu som siahla po knihe Bystrejší mozog, ktorú napísal americký neurochirurg Dr. Sanjay Gupta. Je to praktický a zrozumiteľný sprievodca ako si zlepšiť pamäť , sústredenie a celkovo sa starať o svoj mozog v každodennom živote. Venuje sa tomu, ako si udržať mozog v dobrej kondícii a dokonca zlepšiť jeho fungovanie - bez ohľadu na vek. Nepôsobí príliš vedecky, ani zložito, skôr ako kombinácia zaujímavých faktov a reálne použiteľných rád. Autor vysvetľuje, ako mozog funguje a čo všetko ovplyvňuje jeho výkonnosť, napríklad spánok, strava, pohyb, stres či sociálne vzťahy. Hlavná myšlienka je, že mozog nie je “pevne daný”, ale dokáže sa meniť a zlepšovať (tzv. neuroplasticita).

Kniha ponúka praktické rady, ako si zlepšiť pamäť, sústredenie a celkovú mentálnu výkonnosť a zároveň znížiť riziko ochorení, napr. ako demencia...

Silnou stránkou je, že búra mýty (napríklad, že zhoršovanie mozgu je nevyhnutné) a dáva čitateľovi pocit, že má veci vo vlastných rukách. Ako celok je to veľmi dobré zhrnutie toho najdôležitejšieho. Pripomína, že aj malé každodenné návyky majú veľký vplyv na naše mentálne zdravie.

Prečo po nej siahnuť:
- praktické tipy - nie je to len teória, ale konkrétne kroky, ktoré vieme hneď aplikovať
- zrozumiteľné vysvetlenie - aj zložité veci o mozgu sú podané jednoducho
- prevencia do budúcnosti - pomáha pochopiť, ako si chrániť mozog pred starnutím
- motivácia k zmene návykov - často vedie k lepšiemu životnému štýlu.

5 jednoduchých tipov z knihy:
hýb sa pravidelne - aj obyčajná rýchla chôdza výrazne podporuje fungovanie mozgu
spánok je kľúčový - bez kvalitného spánku pamäť, ani koncentrácia nefungujú dobre
trénuj mozog novými vecami - uč sa jazyky, skúšaj nové aktivity
buď medzi ľuďmi - sociálny kontakt chráni mozog viac, než by človek čakal
dávaj pozor na stres - dlhodobý stres doslova oslabuje mozog

Ak Vás zaujíma, ako byť mentálne bystrejší, lepšie sa sústrediť alebo si dlhodobo udržať “sviežu hlavu”, či starať sa o svoje mentálne zdravie, je to veľmi dobrá voľba.

21/03/2026

Týždeň mozgu v detskom svete
Týždeň mozgu (16.3.-22.3.2026) je iniciatíva, ktorá nám pripomína, aké dôležité je rozumieť fungovaniu mozgu – nielen vo vede, ale aj v každodennom živote.

Mozog je najzložitejší orgán nášho tela – riadi nás, náš pohyb, reč, emócie aj schopnosť učiť sa. Práve v detstve je však najtvárnejší a najcitlivejší na podnety z prostredia. Práve u detí s neurovývinovými ťažkosťami a špeciálnymi potrebami zohráva cielená stimulácia mozgu a celkovo neuromotoriky kľúčovú úlohu.

Prečo robíme aktivity na podporu zrenia mozgu?
Jednoduché hry a pohybové cvičenia dokážu:
– podporiť prepojenie medzi hemisférami mozgu a tým zefektívniť prenos informácii v našom tele
– zlepšiť pozornosť a reguláciu emócií
– rozvíjať koordináciu, reč aj schopnosť učiť sa
– posilniť pocit istoty v tele a v priestore

Aj preto sa v našom centre venujeme aktivitám, ktoré prepájajú telo a mozog – hravou, rešpektujúcou a pre deti prirodzenou formou. Využívame techniky a princípy Bilaterálnej integrácie, Neurovývojovej stimulácie, Handle, Bazálnej stimulácie a Senzorimotorickej arteterapie.

V príspevku uvidíte bilaterálne aktivity. Pri bilaterálnych aktivitách zapájame obe strany tela – buď súčasne alebo striedavo.
Tým sa aktivujú obe hemisféry naraz a posilňuje sa ich spolupráca. Môžu vyzerať ako jednoduché hry, ale v skutočnosti ide o špecificky cielenú stimuláciu mozgu cez pohyb.

19/03/2026

📚 Marec – mesiac knihy

Pri príležitosti mesiaca knihy vám aj tento rok prinášame výber našich obľúbených kníh, ktoré čítame u nás v centre Psyché Balance.
Svoj prvý výber predstaví naša terapeutka Michaela Kožušková.

Toto mali čítať naši rodičia - Philippa Perry
Autorka, psychoterapeutka, sa pozerá na vzťah medzi rodičom a dieťaťom práve z tejto perspektívy. Kniha je napísaná veľmi ľudsky a zrozumiteľne – nejde o návod na „dokonalé rodičovstvo“, skôr o zamyslenie nad tým, ako s deťmi komunikujeme a ako budujeme vzťah. Často pripomína jednoduchú, ale dôležitú myšlienku, že aj dieťa je človek, ktorého má zmysel počúvať a snažiť sa porozumieť tomu, čo prežíva. Kniha sa číta veľmi ľahko a je plná príkladov zo života. Ukazuje, ako môžu malé zmeny v prístupe postupne zlepšiť vzťah s dieťaťom.
Osobne sa mi páčilo aj to, že kniha nepôsobí moralizujúco ani nevytvára pocit, že existuje len jeden správny spôsob výchovy. Naopak, je napísaná veľmi rešpektujúcim a nenásilným spôsobom. V čase, keď majú rodičia často pocit, že musia robiť všetko dokonale, môže byť takýto pohľad na rodičovstvo veľmi upokojujúci a oslobodzujúci.

Chvála psychoterapie – Irvin D. Yalom
Kniha „Chvála psychoterapie“ ponúka zaujímavý pohľad na to, ako vyzerá psychoterapia z druhej strany. Nejde o klasickú odbornú príručku, ale skôr o nahliadnutie do procesu – do toho, ako terapeut premýšľa, s čím sa stretáva a aké otázky pri práci vznikajú.
Yalom píše veľmi otvorene a autenticky, bez jednoduchých návodov či univerzálnych odpovedí. Dotýka sa tém, ktoré sú blízke každému z nás – hľadanie zmyslu, vzťahy, sloboda či uvedomenie si vlastnej konečnosti.
Pre mňa osobne bola kniha skôr podnetným nahliadnutím do sveta psychoterapie a spôsobu, akým o nej uvažuje skúsený terapeut. Nie so všetkým som sa úplne stotožnila, ale práve to ju robí zaujímavou. Otvára priestor na premýšľanie a pohľad na psychoterapiu aj život z trochu inej perspektívy.

Ktorá z týchto kníh vás zaujala najviac?

Počas marca vám postupne predstavíme aj ďalšie knihy z nášho výberu – také, ktoré nás inšpirujú v práci aj v každodennom živote.

16/03/2026

HRA: PREČO JE PRE DETSKÝ MOZOG DOSLOVA NEVYHNUTNÁ

Z pohľadu neurovedy nie je hra luxus ani voľnočasová aktivita. Je to biologická potreba vyvíjajúceho sa detského mozgu.

Mozog predškolského dieťaťa je extrémne plastický. Synaptické spojenia vznikajú v obrovskom tempe a práve skúsenosti rozhodujú o tom, ktoré nervové siete sa stabilizujú a ktoré postupne zaniknú. Hra patrí medzi tie skúsenosti, ktoré stimulujú najširšie spektrum mozgových systémov – od senzorických oblastí cez limbický systém až po prefrontálnu kôru.

Najmä tzv. symbolická hra – keď sa lyžica stane lietadlom alebo krabica domčekom – aktivuje komplexné procesy mentálnej reprezentácie. Dieťa sa učí držať v mysli dva významy naraz: realitu a predstavu. Práve tento proces je základom pre rozvoj abstraktného myslenia, plánovania a sebaregulácie. Zároveň však hra nie je len kognitívny proces.

Psychoanalytická tradícia – od Donalda Winnicotta po moderné vzťahové teórie – opisuje hru ako „prechodový priestor“, v ktorom sa stretáva vnútorný svet dieťaťa s realitou. V hre môže dieťa symbolicky spracovať to, čo ešte nedokáže verbalizovať: strach z odlúčenia, napätie, frustráciu, ale aj radosť a zvedavosť.

Preto nie je náhoda, že deti často opakovane prehrávajú určité situácie – napríklad odchod rodiča, lekársku návštevu alebo konflikt medzi postavičkami. Mozog sa týmto spôsobom snaží integrovať skúsenosť a nájsť emocionálnu rovnováhu.

Z pohľadu neurobiológie ide zároveň o proces regulácie stresu. Pri bezpečnej hre v prítomnosti citlivého dospelého sa aktivuje systém sociálneho upokojenia – znižuje sa hladina stresových hormónov a posilňujú sa neurálne dráhy spojené s pocitom bezpečia.

Inými slovami:hra je laboratórium, v ktorom sa učíme byť ľuďmi.

Keď dieťaťu doprajeme čas na spontánnu hru, dávame jeho mozgu presne to, čo potrebuje na zdravý vývin: priestor skúmať, symbolizovať, regulovať emócie a budovať vnútorný pocit bezpečia.

A možno je dobré si pripomenúť ešte jednu vec. Keď sa dieťa hrá, neodkladá život na neskôr. Práve vtedy sa jeho psychika formuje najintenzívnejšie. Hra je pre dieťa tým, čím je pre dospelého terapia – miestom, kde sa spracúva svet a prežívanie seba vo svete.

Psyché Balance

02/04/2026

01/04/2026

31/03/2026

30/03/2026

27/03/2026

25/03/2026

24/03/2026

22/03/2026

21/03/2026

19/03/2026

16/03/2026

Address

Telephone

Website

Alerts

Contact The Practice

Shortcuts

Share

Category