Psyché Balance

21/02/2026

S vďačnosťou za hlboké sprevádzanie a odborné ukotvenie

Včera sme my – Mgr. Saskia Špirková a Mgr. Simona Kotschová, ukončili výcvik vo vzťahovej vývinovej psychoterapii detí a adolescentov, ktorý prebiehal pod záštitou Psychologického inštitútu, o.z.

Tento výcvik nám priniesol hlbšie porozumenie detskej psychiky, neurovývinu, traumy a vzťahovej väzby, ako aj citlivej terapeutickej prítomnosti, ktorá je základom liečivého procesu u detí a adolescentov.

Veľká vďaka patrí garantovi vzdelávania, doktorovi Petrovi Pöthemu, prednášajúcim a lektorom: Martin Galbavý, Miklós Csémy a Přemysl Mikoláš, ktorí nás sprevádzali psychoanalytickým a vývinovo-vzťahovým rámcom práce s deťmi. Učili nás vidieť za symptóm, vnímať nevyslovené detské prežívanie a chápať terapeutický vzťah ako kľúčový nástroj zmeny.

Osobitné poďakovanie patrí organizátorom a zakladateľom Psychologického inštitútu Ivane Gallovej a Petrovi Hvorkovi, za vytvorenie bezpečného, odborného a podporného priestoru pre vzdelávanie, rast a prepájanie teórie s terapeutickou praxou.

Za veľmi symbolické a výnimočné považujeme aj to, že sme tento výcvik ukončili práve v „roku Freuda“, v období, keď si pripomíname 170. výročie narodenia Sigmunda Freuda. Ukončiť detský psychoanalyticky orientovaný výcvik v takomto kontexte vnímame ako silný, zmysluplný a symbolický moment.

A aby to nebolo len vážne a hlboké, na záver sme si pochutili na tortičke s Freudovou podobizňou. Bola to pekná bodka za intenzívnym rokom.

Odchádzame obohatené, s väčšou pokorou k vývinu detí a adolescentov a s hlbším rešpektom k ich príbehom, ktoré sa odohrávajú a aj liečia vo vzťahoch.

Tešíme sa na ďalšie vzdelávania a pokračovanie tejto cesty.

Traumy sa rodia vo vzťahoch a iba vo vzťahoch sa môžu aj liečiť. Bez bezpečného spojenia s druhým človekom sa rany nezahoja, preto sú naše vzťahy tým najdôležitejším liekom.

S vďakou
Centrum Psyché Balance

19/02/2026

Workshop Mozog a emócie v pohybe IV. – Hľadanie autonómie

Pozývame vás na štvrté pokračovanie zo série Mozog a emócie v pohybe, zamerané na emočný vývin detí vo veku 3 – 6 rokov.

Téma workshopu: Hľadanie autonómie
Obdobie, keď dieťa hovorí „ja sám / ja sama“, skúša hranice, vzdoruje, odmieta spoluprácu, no zároveň intenzívne potrebuje bezpečný vzťah, stabilitu a porozumenie.

Vývinové témy a konflikty, ktorým sa budeme venovať:
• autonómia vs. hanba a pochybnosti,
• iniciatíva vs. vina,
• budovanie vnútorných hraníc a začiatky superega,
• zvládanie frustrácie a agresívnych impulzov.

Dôležitosť hry v tomto období
Hra je prirodzeným jazykom dieťaťa. Prostredníctvom hry dieťa:
• spracúva emócie, konflikty a vzťahové napätia,
• skúša rôzne role a pozície moci či bezmocnosti,
• učí sa regulovať emócie a spolupracovať,
• integruje skúsenosti zo vzťahov s blízkymi osobami.

Prechod z diady do triády
V období 3 – 6 rokov dieťa postupne opúšťa výlučný dyadický vzťah (dieťa – primárny opatrovateľ) a vstupuje do triadických vzťahov (dieťa – rodič – druhý rodič / autorita / pravidlo).

Budeme hovoriť o tom:
• prečo je tento prechod vývinovo náročný,
• ako dieťa spracúva prítomnosť „tretieho“ (hranice, zákon, realita),
• ako sa to môže prejavovať vzdorom, žiarlivosťou či regresom,

Workshop ponúkne odborné, ale zrozumiteľné vysvetlenia, priestor na otázky, zdieľanie a praktické príklady, ktoré si môžete odniesť priamo do každodennej praxe.

Tento workshop je určený:
• odborníkom pracujúcim s deťmi (psychológom, pedagógom, špeciálnym pedagógom, sociálnym pracovníkom, študentom týchto odborov)
• rodičom, ktorí chcú porozumieť neurovývinovým potrebám svojho dieťaťa
• všetkým, ktorých zaujíma vývin dieťaťa v kritickom období 3-6 rokov

Bližšie informácie:
• Termín: 14.marca 2026 - 9:00-14:00
• Registrácia: info@psychebalance.sk
• Cena: 70 eur
• Počet miest je obmedzený

17/02/2026

Modré kruhy 🔵🫂🩵

Podporná skupina pre rodičov detí s PAS, neurodivergentných detí a detí so špeciálnymi potrebami

Milí rodičia,
pozývame vás na ďalšie pravidelné stretnutie podpornej skupiny, ktorá vzniká ako bezpečný a rešpektujúci priestor pre zdieľanie, porozumenie a vzájomnú podporu.

✨ Pre koho je skupina určená?
Pre rodičov detí:
– s poruchou autistického spektra (PAS)
– neurodivergentných detí (ADHD, Asperger, senzitivita...)
– detí so špeciálnymi potrebami (vývinové, komunikačné, senzorické atď.)

📅 Kedy: Piatok 27.2.2026
🕓 Čas: 16:30 – 18:00
📍 Miesto: Centrum Psyché Balance – Franckova 8, Košice
👥 Kapacita: max. 14 účastníkov (registrácia nutná)
💶 Cena: 15 eur za rodiča/člena (10 eur za rodiča pri účasti oboch rodičov)

Téma: Moje dieťa a okolie
Ako moje dieťa vníma svet okolo seba?
Ako reaguje na ľudí, školu, škôlku, rodinu či verejný priestor?
Akú oporu (alebo nepochopenie) zažíva od okolia – a ako to prežívame my ako rodičia?

Spoločne sa budeme rozprávať o tom, ako :
• neurodivergentné deti vnímajú sociálne prostredie,
• výzvach v komunikácii s okolím (škola, rodina, verejnosť),
• čo môžeme urobiť my ako rodičia, aby sme boli dieťaťu bezpečnou oporou,
• si môžeme navzájom dodať silu, pochopenie a podporu.

Skupina je neformálna, rešpektujúca a vedená s dôrazom na vytvorenie bezpečného priestoru. Skupinu facilituje psychologička Mgr. Saskia Špirková.

📝 Registrácia a viac info: info@psychebalance.sk

15/02/2026

Rodičia ako partneri: keď sa staráte o seba, dieťa sa môže uvoľniť

“Teraz nemáme čas riešiť náš vzťah. Deti sú na prvom mieste.“
Táto veta znie zodpovedne. A často za ňou stojí únava, láska aj veľká snaha urobiť to najlepšie. Keď sa narodí dieťa, je prirodzené, že sa vzťah zmení. Pozornosť sa presunie, priority sa preusporiadajú, energia ide tam, kde je najviac potrebná. Problém nevzniká vtedy, keď sa partnerský vzťah dočasne stiahne do úzadia. Problém vzniká vtedy, keď sa prestane vedome obnovovať.

Z partnerov sa stanú rodičia. Z blízkosti spolupráca. Z rozhovorov logistika. A dieťa to vníma. Nie rozumom, ale telom. Nervový systém dieťaťa sa ladí na atmosféru domova. Na to, či je medzi rodičmi pokoj alebo napätie, kontakt alebo len fungovanie vedľa seba. Deti nepočujú slová o láske, ony cítia vzťah.

Keď rodičia stratia partnerské spojenie, dieťa to často „nesie“. Preberá napätie, ktoré nebolo vyslovené, snaží sa byť dobré, nenáročné, regulujúce alebo naopak, vyjadruje nepokoj správaním. Pre rodičov, ktorí žijú v dlhodobom strese alebo sa starajú o dieťa so špeciálnymi potrebami, sa vzťah často zmenší na prežitie. Nie zo zlého úmyslu. Ale z vyčerpania. A práve vtedy môže byť partnerské spojenie tým, čo neuberá energiu, ale ju vracia.

Možno stojí za to sa jemne zastaviť a položiť si otázky:
– Kedy sme sa naposledy vnímali ako partneri, nie len ako rodičia?
– Má náš vzťah miesto, kde si môže vydýchnuť?
– Vieme, čo nás navzájom upokojuje a posilňuje?

Starostlivosť o partnerský vzťah nie je odoberaním pozornosti dieťaťu. Je to spôsob, ako mu vytvárať bezpečné prostredie pre vývin.

Keď sa rodičia venujú aj sebe dieťa nemusí niesť ich napätie, jeho nervový systém sa môže uvoľniť. A možno dnes netreba nič veľké meniť. Vedomý pohľad, otázka, ktorá nie je o povinnostiach, dotyk, ktorý nepatrí rodičovskej roli. Nie preto, aby ste boli lepšími rodičmi. Ale preto, že keď sa medzi vami objaví viac pokoja, deti sa k nemu prirodzene pridajú.

Skúste si dnes večer položiť jednoduchú otázku:
„Čo by náš vzťah potreboval práve teraz, aby sa mu o kúsok ľahšie dýchalo?“
Deti nepotrebujú rodičov, ktorí sa obetujú do vyčerpania. Potrebujú rodičov, ktorí zostávajú v spojení.

13/02/2026

Keď láska chýba: čo robí vzťahový deficit s mozgom a psychikou
Najväčším stresorom pre detský mozog nie je konflikt. Je to dlhodobá absencia vzťahovej odpovede.

Z neurovývinového hľadiska sa mozog dieťaťa formuje v neustálom dialógu s prostredím. Tento dialóg však neprebieha slovami, ale cez vzťah – cez pohľad, tón hlasu, dotyk, načasovanie odpovede, schopnosť byť prítomný. Keď je dieťa dlhodobo bez emočne dostupnej väzby, jeho nervový systém sa musí prispôsobiť. Nie k bezpečiu, ale k prežitiu.

Vzťahový deficit – teda situácia, keď blízkosť, láskavá odpoveď alebo emočné naladenie chýbajú – vedie k:
• chronickej aktivácii stresovej osi (HPA)
• zvýšenej citlivosti amygdaly na ohrozenie
• oslabeniu prefrontálnej regulácie emócií
• zníženej schopnosti sebaregulácie

Mozog sa učí, že emócie sú príliš veľké, pomoc neprichádza, blízkosť je neistá alebo nepredvídateľná.

U detí sa to môže prejavovať ako:
• úzkosť, výbuchy, hypervigilancia
• stiahnutie, pasivita, „dobré dieťa“
• ťažkosti v učení, správaní, vzťahoch

U dospelých často ako:
• strach z intimity alebo naopak silná závislosť
• chronický pocit prázdna
• opakovanie rovnakých vzťahových vzorcov

Z pohľadu teórie vzťahovej väzby si človek neodnáša z detstva len spomienky, ale vnútorné pracovné modely vzťahu. Tie formujú spôsob, akým cítime, myslíme a vstupujeme do blízkosti celý život.

Mozog sa nelieči vysvetlením. Lieči sa novou vzťahovou skúsenosťou.

Dobrá správa je, že nervový systém je plastický.
Bezpečný, regulujúci vzťah dokáže postupne prepísať staré vzorce – v detstve aj v dospelosti.

Vzťah, ktorý chýbal, môže byť neskôr zažitý. Apráve to mení mozog najhlbšie.

12/02/2026

Láska ako neurobiologický základ bezpečia 💗
Valentín pre nás nie je o komerčnom obraze lásky. Je o niečom oveľa hlbšom – o vzťahovej väzbe, ktorá stojí pri samotnom základe nášho psychického zdravia, vývinu mozgu a schopnosti byť v kontakte so sebou aj s druhými.

Z neurovedeckého pohľadu sa človek nerodí so „zrelým“ nervovým systémom. Mozog dieťaťa je extrémne závislý od vzťahu – od opakovanej skúsenosti, že niekto vníma jeho potreby, reaguje na jeho signály a pomáha mu regulovať prežívanie.

Práve vo vzťahu sa aktivujú a dozrievajú oblasti mozgu zodpovedné za reguláciu stresu, spracovanie emócií, schopnosť upokojenia, empatiu a mentalizáciu, budovanie identity a sebaobrazu.

Jedným z kľúčových hráčov v tomto procese je oxytocín – neuropeptid, ktorý sa uvoľňuje pri bezpečnom kontakte, dotyku, láskavom pohľade, synchronizácii a emočnej blízkosti. Oxytocín doslova „učí“ nervový systém, že vzťah je bezpečný priestor.

Teória vzťahovej väzby nám ukazuje, že dieťa si z opakovaných vzťahových skúseností vytvára vnútorné mapy:
Aký je svet?
Môžem sa o niekoho oprieť?
Majú moje emócie miesto?
Som hodný/á blízkosti?
Tieto mapy sa neukladajú len ako „spomienky“, ale ako hlboké neurobiologické vzorce, ktoré ovplyvňujú vzťahy v dospievaní aj v dospelosti – partnerské, rodičovské, ale aj vzťah k sebe samému.

Ak je vzťahová väzba neistá, prerušovaná, traumatizujúca alebo chýba, nervový systém sa učí, že blízkosť je nepredvídateľná, emócie sú príliš veľké alebo nebezpečné, regulácia musí prísť zvnútra, často za cenu preťaženia.

Vzťahová vývinová terapia a traumacitlivý prístup vychádzajú z poznania, že liečenie sa deje opäť vo vzťahu. Nová, bezpečná, regulujúca vzťahová skúsenosť dokáže postupne meniť nervový systém, vytvárať nové prepojenia a prinášať skúsenosť, že blízkosť nemusí bolieť. A to platí pre deti aj dospelých.

💞 Láska nie je emócia, ktorá „sa stane“.
Láska je proces koregulácie, prítomnosti a citlivej odpovede. Je to schopnosť byť s druhým tak, aby jeho nervový systém nemusel bojovať ani sa sťahovať.

Je to spolubytie, v ktorom sa mozog môže učiť, rásť a hojiť.

Tento Valentín chceme hovoriť o láske ako o základnej vývinovej potrebe.
O láske, ktorá nie je dokonalá, ale je dostatočne bezpečná.
O vzťahoch, ktoré formujú mozog, emócie aj schopnosť byť v kontakte so životom.

07/02/2026

Workshop Mozog a emócie 3 - Hravý mozog

Ďakujeme všetkým kolegyniam z oblasti psychológie a pedagogickej praxe za spoločný podnetný čas, pozornosť a otvorenosť na workshope Hravý mozog.

Stretnutia ako toto nám pripomínajú, aké dôležité je byť v spolupráci – naprieč profesiami, zariadeniami aj skúsenosťami. Deti totiž nevyrastajú v jednej miestnosti ani v jednej odbornosti. Rastú v sieti vzťahov, ktorú spolu tvoríme.

Porozumenie vývinu detského mozgu, regulácii, pohybu a emóciám nie je len teoretická znalosť. Je to základ, ktorý nám umožňuje dieťa vidieť, chápať a podporovať ho primerane tomu, kde sa práve nachádza – nie tam, kde by „už malo byť“.

Veľké poďakovanie patrí našej psychologičke Mgr. Simone Kotschovej za citlivé a odborne nabité vedenie workshopu, ktorý ponúkol nielen poznatky, ale aj priestor zastaviť sa, zažiť a prepojiť sa so zmyslom našej práce.

💛 Každé dieťa sa vyvíja vo vzťahu, v pohybe a v emócii.
A práve tam sa začína učenie.

Tešíme sa na opätovné stretnutie v nasledujúcich témach.

🗓️📚 Pripravované workshopy a prednášky:
🔸 14. 3. 2026 – Hľadanie autonómie | Mgr. Saskia Špirková
🔸 18. 4. 2026 – Učiaci sa mozog | Mgr. Simona Kotschová
🔸 16. 5. 2026 – Hľadanie identity | Mgr. Saskia Špirková
🔸 13. 6. 2026 – Dospievajúci mozog a nájdenie SEBA | Mgr. Simona Kotschová & Mgr. Saskia Špirková

Tešíme sa na ďalšie spoločné kroky v podpore detí – odborne, ľudsky a spolu.

05/02/2026

🔴 Čo robiť, keď školský kolaps už príde - Odborný sprievod rodiča akútnym preťažením nervového systému dieťaťa

Keď dôjde ku školskému kolapsu, dieťa nie je v stave regulácie. Nervový systém sa nachádza mimo okna tolerancie – buď v sympatickej hyperaktivácii (výbuch, krik, chaos), alebo v dorsal-vagálnom vypnutí (stiahnutie, ticho, kolaps). V tomto stave je prefrontálna kôra dočasne offline, a preto dieťa nie je dostupné pre logiku, vysvetľovanie ani výchovné zásahy.

Základným princípom je nahradiť kontrolu reguláciou. Kolaps sa neskracuje prísnosťou, ale pocitom bezpečia, ktorý umožní nervovému systému návrat do rovnováhy.

🧠 Keď kolaps prebieha - techniky zvládania pre rodičov

1️⃣ Najprv reguluj seba
• spomaľ dych, najmä výdych
• zníž hlas a tempo
• spomaľ pohyby
Stabilný dospelý nervový systém je najsilnejší regulačný nástroj.

2️⃣ Zníž množstvo podnetov
• stlm svetlo a hluk
• odstráň publikum
• používaj minimum slov alebo ticho
Menej podnetov = menšia záťaž pre limbický systém.

3️⃣ Nehľadaj dôvody
• nepýtaj sa „prečo“
• nevysvetľuj, nekoriguj
Mozog v kolapse nemá prístup k odpovediam.

4️⃣ Pomenúvaj stav, nie správanie
• „Vidím, že je toho na teba priveľa.“
• „Tvoje telo to už nezvláda.“
• „Som tu.“
Pomenovanie bez hodnotenia pomáha orientácii, nie obrane.

5️⃣ Reguluj cez telo
• hlboký tlak (ak je vítaný)
• deka, teplo, stabilná poloha
• pomalý rytmus, dýchanie
Kolaps sa končí v tele, nie v hlave.

6️⃣ Daj tomu čas
• nerieš hneď
• kolaps musí doznieť

🟢 Keď sa dieťa vráti do regulácie
Až po upokojení nervového systému má zmysel sa k situácii vrátiť. Rozhovor by mal byť krátky, pokojný a zameraný na pochopenie záťaže, nie na hľadanie viny. Namiesto otázok, čo dieťa urobilo zle, je užitočnejšie zistiť, čo bolo v daný deň najťažšie a čo by mu nabudúce pomohlo lepšie zvládnuť preťaženie.
Práve v tejto fáze sa vytvára základ prevencie – nie počas kolapsu, ale po návrate do bezpečia.

Školský kolaps nie je zlyhanie správania, ale signál preťaženého nervového systému.

Keď dieťa v kolapse stretne reguláciu namiesto trestu a vzťah namiesto kontroly, učí sa najdôležitejšiu skúsenosť: že aj silné stavy sa dajú zvládnuť bez straty bezpečia.

02/02/2026

🧠 AKO PREDCHÁDZAŤ ŠKOLSKÉMU KOLAPSU

Školský kolaps nie je náhla udalosť. Je to výsledok dlhodobého preťaženia regulačných kapacít dieťaťa, ktoré počas dňa funguje v režime prispôsobenia sa vonkajším nárokom. Dieťa v škole často využíva ego-kontrolu, potlačenie impulzov a afektov, no po návrate do bezpečného prostredia už tieto kapacity nemá.

👶 Mladší školský vek (cca 6–9 rokov)
Vývinové východiská : prefrontálna kôra je nezrelá, regulácia prebieha cez telo a vzťah, dieťa nedokáže vedome spracovať stres, iba ho „niesť“.

Čo zvyšuje riziko kolapsu:
• okamžité otázky na školu
• tlak na výkon po návrate domov
• nedostatok pohybu a telesnej regulácie
• hlad, smäd, senzorické preťaženie

Ako predchádzať kolapsu:
• prechodový rituál po škole (vždy rovnaký: jedlo → pohyb → pokoj)
• 30–60 minút bez nárokov (žiadne rozprávanie, hodnotenie)
• regulácia cez hrubú motoriku (lezenie, hojdanie, tlačenie)
• fyzická blízkosť bez otázok
• domáce úlohy až po viditeľnom telesnom upokojení

🧒 Stredný školský vek (cca 9–12 rokov)
Vývinové východiská: rastú nároky na výkon a samostatnosť avšak regulácia je nestabilná, dieťa pôsobí „rozumne“, ale emočne je stále krehké. V tomto velu narastá vnútorný kritický hlas, dieťa sa viac porovnáva, zvyšuje sa vnútorný tlak „musím“.

Ako predchádzať kolapsu:
• jasná štruktúra popoludnia (predvídateľnosť = bezpečie)
• učenie v krátkych blokoch s pohybom
• normalizovať únavu („je v poriadku byť po škole vyčerpaný“)

🧑 Puberťáci (cca 12–15 rokov)
Vývinové východiská: emočný mozog je vo výraznej prevahe avšak prefrontálna kontrola je oslabená stresom. V tomto veku je silná potreba autonómie, dieťa je v konflikte medzi závislosťou a samostatnosťou. Častokrát je prítomná vysoká vnútorná tenzia a samotný kolaps môže mať formu výbuchu alebo úplného stiahnutia.

Ako predchádzať kolapsu:
• rešpektovať potrebu samoty po škole
• nenaliehať na rozhovor
• regulácia cez telo (šport, sprcha, hudba)
• “byť dostupný, nie dotieravý“
• znížiť domáci tlak na výkon

Prevencia nezačína lepším rozvrhom ani prísnejšími hranicami, ale vedomým spomalením, telesnou reguláciou a vzťahom bez nárokov.

30/01/2026

✨ Sme oveľa aktívnejší na Instagrame! ✨

Drahí sledovatelia a klienti, ak sa vám páčia naše príspevky, hľadáte nápady, tipy na aktivity, videá, reelská a obsah, ktorý ide viac do hĺbky, tak náš Instagramový účet je miesto pre vás.

Na Instagrame nájdete:
– viac inšpirácie
– viac videí
– viac konkrétnych tipov

👉 Sledujte nás na Instagrame:
📲 .balance

2,667 Followers, 657 Following, 174 Posts - See Instagram photos and videos from Psyché Balance (.balance)

29/01/2026

Školský kolaps: keď dieťa „funguje“ celý deň a doma sa zrúti.
Možno to poznáte: v škole je dieťa „v poriadku“, tiché, snaživé, spolupracujúce a doma príde výbuch, plač, hnev, vyčerpanie, apatia alebo úplné stiahnutie sa. Často ide o školský kolaps – signál preťaženého nervového systému.

Čo je školský kolaps z pohľadu neurovedy?
Detský nervový systém nie je nastavený na dlhodobé „držanie výkonu“. Ak je dieťa počas vyučovania dlhodobo v strese, v pozore alebo v tlaku na výkon, aktivuje sa sympatický nervový systém (režim musím to zvládnuť).
V škole dieťa:
• sedí dlhý čas bez pohybu,
• filtruje hluk, sociálne podnety, požiadavky učiteľa,
• kontroluje emócie,
• často potláča potrebu pohybu, oddychu, regulácie.

➡️ Nervový systém ide na rezervy. Keď sa dieťa dostane do bezpečia (domov, k rodičom), napätie konečne povolí a prichádza kolaps.

Podľa polyvagálnej teórie (S. Porges):
Dieťa v škole často funguje v sympatickej aktivácii („zvládnem to, vydržím“). Doma, kde cíti bezpečie, nervový systém prestane bojovať. Následne môže dôjsť k prepadu do výbuchu emócií, plaču, podráždenosti alebo až do kolapsu (únava, stiahnutie, mlčanie).

Mnohé deti – najmä citlivé, neurodivergentné, s vyšším alebo nerovnomerným intelektom, s vývinovou nezrelosťou nervového systému, tzv. maskujú alebo si vytvoria tzv. falošné self.
To znamená, že sa veľmi snažia zapadnúť, potláčajú svoje potreby, kontrolujú správanie nad svoje kapacity, “hrajú rolu“, ktorú od nich prostredie očakáva.

S čím môže školský kolaps súvisieť?
• preťaženie centrálnej nervovej sústavy,
• nezrelá sebaregulácia,
• pretrvávanie primitívnych reflexov,
• slabšia bilaterálna integrácia,
• senzorická precitlivenosť (hluk, dotyk, vizuálny chaos),
• posunutý alebo nerovnomerný intelekt,
• poruchy učenia,
• vysoké nároky bez dostatočnej podpory,
• dlhodobý stres bez možnosti uvoľnenia.

Ako sa školský kolaps môže prejavovať doma?
• silné emocionálne výbuchy po škole,
• extrémna únava, zhoršený spánok
• podráždenosť, agresia alebo plačlivosť,
• bolesti brucha, hlavy, nevoľnosť,
• úplné stiahnutie sa do seba

Včasné odborné posúdenie v mladšom školskom veku má vysokú preventívnu hodnotu.

28/01/2026

🌿 Vitajte v Psyché Balance

S veľkou vďačnosťou vítame všetkých nových followerov, ktorí k nám v posledných týždňoch pribudli. Ďakujeme, že ste tu 🤍

Psyché Balance je psychologické centrum komplexnej starostlivosti pre deti, dospievajúcich a rodiny. Pracujeme s deťmi od 1 roka, deťmi v predškolskom aj školskom veku, s dospievajúcimi, rodičmi aj celými rodinami. Sprevádzame deti a rodiny pri vývinových ťažkostiach, emočných a vzťahových výzvach, po záťažových či traumatických skúsenostiach, ale aj v obdobiach zmien, dospievania a hľadania rovnováhy.

V našej práci citlivo prepájame neuropsychologické poznatky a neurovývinové terapie s hĺbinnými, vzťahovo orientovanými prístupmi, pričom vychádzame aj z psychoanalytickej teórie.

Náš prístup je trauma-informovaný a trauma-citlivý – vychádzame z porozumenia tomu, ako trauma ovplyvňuje nervový systém, vzťahy aj vývin, a zároveň zohľadňujeme transgeneračný prenos skúseností, ktoré sa môžu nenápadne odovzdávať naprieč generáciami.

👉 Na našej webovej stránke www.psychebalance.sk nájdete prehľad našich služieb, prístupov a metód, aj odkazy na médiá, v ktorých sme vystupovali (napr. Rádio Košice, Rádio Regina, TV JOJ, TV TA3, … ).

🎧 Ak vás zaujímajú súvislosti ešte viac do hĺbky, odporúčame podcast s Vladom Roškom na YouTube – rozprávame sa o neurovývine, rannom a emočnom vývine, terapii hrou, rodinnej terapii, dospievaní, traumách, fungovaní mozgu aj o psychedelikami asistovanej terapii.

Ďakujeme, že ste s nami. Teší nás, že môžeme byť súčasťou vašej cesty 🌱

Tím centra Psyché Balance 💕
Mgr. Saskia Špirková
Mgr. Simona Kotschová
Mgr. Dominika Benková
Bc. Michaela Kožušková
Bc. Erika Bronďošová

https://youtu.be/0a2rhYO7WMc?si=m0wgQ8_CdkTc0GuR

Psychologička Saskia Kováčová a Vlado Roško o zdravom vývine mozgu, poruchách pozornosti, ADHD, vyhorení rodičov, závislostiach aj detskej psychike.Rozoberám...