15/02/2026
Vnútorný rozklad – skúsenosť z ezodisneylandu.
Keď som sa vrátila domov z prvého „vymazleného mastermindu“, cítila som sa inak. Otvorená, nadšená, posunutá. Veľa som sa naučila, veľa som prežila, veľa som o sebe pochopila. A presne v tom momente som si pomyslela: „Tak… a kam sa dá ísť ešte vyššie?“
Bola som pripravená na veľkú skúšku. A vesmír (alebo marketing) nezaváhal.
Prišla ponuka ďalších kurzov – hlbších, jemnejších, mystickejších. Začali sme rozoberať „bytie“. A „bytie v bytí“. A rozdiel medzi „chcením“ a „placatým chcením“, ktoré je vraj len ego prezlečené za ambíciu.
Zrazu všetko, čo som roky budovala - skúsenosti, hodnoty, vlastné pochopenia - začalo byť spochybňované. Vôbec nie hrubo, ale jemne, sofistikovane, duchovne..
A dookola: bytie.
Čisté bytie.
Ešte čistejšie bytie.
Priniesť „bytie“ do kontemplácie? Krásne.
Priniesť „bytie“ do bežného života? Katastrofa.
Začala som popierať to, čomu som rozumela. Múdrosť som vymenila za neurčité pojmy, ktoré zneli vznešene, ale nedali sa uchopiť. Keď som chcela napísať článok alebo natočiť video, zastavila som sa:
Je to z bytia? Je to z chcenia? ...tak to radšej neurobím ...
A tak som prestala chcieť.
Prestala som tvoriť.
Prestala som veriť svojim silným stránkam.
Veď sú to predsa len koncepty. Ilúzie. Ego.
Zacyklila som sa v pochybnostiach o sebe samej .
Ak je teda všetko ilúzia, načo tu vlastne som?
Ak je cieľ rozpustiť sa v bytí, prečo mám telo, talenty a túžby?
Načo mi dal Boh myseľ?
Kto rozhoduje o dôvode pobytu na tejto našej Zemičke ?
A kto vie ako to vlastne celé je?
Veľmi nerada by som, keď príde môj čas a prídem h**e zistila, že som svoj pridelený čas tu dole minula na kontempláciu ako sa rozpustiť v bytí a prehliadnutí všetkých konceptov.... Komu teda vyhovuje, aby sa ľudia dali zlákať na tak plytké, nič nemusiace bytie. Ak by to tak bolo, načo by niekto vymýšľal tak zložité kulisy, kde je toho toľko čo je treba skúšať, zažívať, prežívať, učiť sa a napokon zmúdrieť. Zažiť plnú paletu života - radosť aj námahu, smer aj omyl. To je život, ktorý ma baví.
V ezodisneylande sa tomu hovorí „život v ľahkosti“. Všetko je dané. Nemáš osobnú zodpovednosť, nemusíš nič meniť, nemusíš rásť, všetko je dokonalé také aké je a tým pádom aj úplne pohodlné – veď nemusíš nič - stačí len prehliadnuť, že to je ilúzia. Ľudia po tom siahajú, utiekajú sa, hľadajú cestu akože k sebe. Strácajú múdrosť – tú starú večne platnú „tú sedliacku“. ..... doslova hlúpnu a balia si svoje traumy do darčekového papiera s nálepkou – bytie.
Lenže… ak prehliadneš všetko, prehliadneš aj realitu v ktorej žiješ.
Duchovno sa stalo výhodným artiklom. Kde je dopyt, tam je ponuka. Čím vyčačkanejší názov kurzu, tým väčší pocit výnimočnosti. Hotové duchovné baroko.
A jedna z obľúbených viet marketingu?
„Nefungujú ti terapie? Skús toto. Toto je ešte hlbšie.“
Možno to nefunguje nie preto, že technika nie je dosť duchovná, ale možno preto, lebo tam chýba osobná zodpovednosť, ochota meniť komunikáciu, pomenovať pravdu a urobiť krok v realite.....
Ochota povedať: Toto žijem. A toto už nechcem.
Tomuto svetu dnes žalostne začína chýbať múdrosť, širší kontext z ktorého plynie možnosť kritického myslenia a poznanie dookola sa opakujúcich dejín – nemyslím tej vyklamanej histórie,.
Keď chýba múdrosť, nastáva plytkosť, ktorá je vždy živnou pôdou pre manipuláciu.
Dnes sme tu.
Sme v tele.
Sme v tejto "realite".
V čase, ktorý od nás vyžaduje vedomie aj zodpovednosť.
Ja som sa takmer rozložila. Prestala som žiť, tvoriť, radovať sa. A za to mi to nestálo.
Nie všetko, čo sa nazýva pokrokom, pokrok aj je.
Pamätajme:
Temnota najradšej pracuje tam, kde sme si prestali strážiť vlastnú múdrosť.
