22/12/2025
Prečo urgent kolabuje: Otvorená výpoveď lekára z prvej línie
Od Vás: Som sekundárny lekár interného oddelenia v jednej zo slovenských nemocníc, tri roky po škole. Okrem práce na oddelení slúžim aj na ambulancii urgentného príjmu. A práve tam sa denne stretávam s realitou, o ktorej sa veľa hovorí, ale málo vysvetľuje.
Poviem to bez obalu: veľká časť ľudí, ktorí prídu na urgent, tam objektívne nepatrí. Podľa oficiálnej triážnej tabuľky ide často o zelené alebo modré kategórie, teda neurgentné stavy, ktoré patria na pohotovosť alebo k všeobecnému lekárovi.
To by mi samo o sebe až tak neprekážalo. Čo mi však prekáža, je prístup. Mnohí ľudia sa o seba celé roky nestarajú, svoje ťažkosti ignorujú týždne či mesiace a potom sa rozhodnú, že to „konečne vyriešia“ , často uprostred noci, cez urgent.
Bežne k nám prichádzajú pacienti s ťažkosťami, ktoré trvajú niekoľko dní či týždňov. Nešli k všeobecnému lekárovi, neužívali predpísané lieky, niektorí si nedali ani obyčajný Paralen. Napriek tomu si zavolajú sanitku, pretože „veď je zadarmo“.
Záchranári potom pred ambulanciou čakajú, hoci by mohli byť v teréne u niekoho, komu ide skutočne o život. A nie, sanitka nemá automaticky prednosť, všetko závisí od závažnosti stavu.
Ďalšou realitou sú pacienti posielaní na urgent z domovov sociálnych služieb či zo zariadení dlhodobej starostlivosti. Často ide o ležiacich, starých ľudí, ktorých stav sa zhoršoval niekoľko dní, no na vyšetrenie sú poslaní až večer alebo v noci.
Rozumiem, že personál v týchto zariadeniach je preťažený a stará sa o veľké množstvo klientov. No často je urgent zvolený ako „najjednoduchšie riešenie,“ pacienta zbalia a pošlú s myšlienkou, že „možno si ho nechajú“. A máloktorý lekár si dovolí otočiť starého, krehkého človeka, u ktorého aj obyčajná infekcia môže byť fatálna.
Typický podvečer na urgente. Prichádzajú mladí aj starší pacienti, niektorí sanitkou. Rozumiem tým, ktorí majú ťažkosti prvýkrát, neužívajú lieky, nevedia, čo sa deje. Ale veľmi často počujeme: „Pacient dlhodobo liečený na hypertenziu, tri dni bolesti na hrudníku, u všeobecného lekára nebol, lieky neužíva.“ A keď sa ho pýtame prečo, odpoveď znie: „Veď si môžem zavolať sanitku.“
Ďalší príklad: pacientka s výmenným lístkom od všeobecného lekára, ktorý ju vyšetril okolo 15:00. Na urgente sa však objaví až o 23:00. Opisuje ťažkosti, ktoré znejú vážne, no vyšetrenia sú negatívne. Otázka je na mieste: ak je to urgentné, prečo neprišla hneď? Ak nie, prečo je na urgente v noci?
Mimoriadne výpovedná bola situácia, keď pacient prišiel nad ránom s tlakom na hrudi a veľmi dôrazne žiadal vyšetrenie. Keď sa ho sestrička spýtala, či má 10 eur na štandardný pohotovostný poplatok, odpoveď bola: „Tak prídem radšej ráno.“ V tej chvíli je jasné, že stav zrejme nie je taký akútny, ako bol prezentovaný.
Na druhej strane sa stretávame aj s pacientmi, ktorým je odporúčaná hospitalizácia, no oni ju odmietnu. Potom sa pýtam: načo ste sem prišli? Ošetrenie poskytneme, ale ak odmietnete liečbu, zodpovednosť je na vás. Problém je, že sa tí istí ľudia často vracajú znova a znova.
Zdravotná starostlivosť má byť dostupná každému. No jej systematické zneužívanie nás stojí obrovské peniaze, čas a energiu. Každé zbytočné CT, hospitalizácia či výjazd záchranky sú peniaze, ktoré chýbajú inde a sú to peniaze nás všetkých.
Keď nabudúce budete mať pocit, že na urgente čakáte dlho, verte, že vo vnútri sa neustále pracuje. Najviac času často zaberajú opití, psychiatrickí a nespolupracujúci pacienti.
Urgent nie je riešenie pre chronické problémy o polnoci. Je tu na to, aby zachraňoval zdravie a životy. A ak vám o život nejde, prosím, neberte túto šancu niekomu inému.
