20/02/2026
Bezpečie a dôvera sú pri regresii základom.
www.dharmah.sk
Prišla ku mne žena, ktorá celý život niesla pocit, že nikam nepatrí. Už v úvodnom rozhovore mi otvorene povedala, že dlhé roky bojuje so silnými depresiami. Spočiatku jej bola diagnostikovaná bipolárna porucha, no neskôr lekári zistili, že jej mozog netvorí dostatok serotonínu, ktorý musí byť dopĺňaný liekmi. Dávkovanie sa u nej často upravuje, pretože si telo na liečbu zvyká. V tej chvíli som vedela, že musíme ísť pomaly. Najskôr bezpečie. Najskôr stabilita. Najskôr dôvera.
Upozornila som ju, že nezačneme regresom. Prvé stretnutie bude iba jemná relaxačná hypnóza. Potrebovala som nacítiť jej stabilitu, jej reakcie a schopnosť ukotvenia. Rovnako ona potrebovala nacítiť mňa. Vstup do regresu musí byť pre klienta bezpečný – obzvlášť ak sa v minulosti objavili psychiatrické diagnózy a prebieha medikácia. Relaxácia prebehla pokojne, jej systém reagoval stabilne, a tak sme sa po vzájomnej dohode rozhodli vstúpiť do regresu minulých životov.
Ešte pred samotným vstupom mi rozprávala o detstve. Otec bol alkoholik a bála sa ho. Rodičia ju neustále porovnávali s inými, nikdy nebola dosť dobrá. Vyrastala s pocitom, že nezapadá, že je nevidená a nevypočutá. Dnes sa často stráni spoločnosti. Túži žiť „normálne“ – cestovať, byť medzi ľuďmi, cítiť sa prirodzene – no niečo ju vždy stiahne späť. Pocit, že nepatrí.
V regresii sa prvá spomienka objavila veľmi jasne. Cválala na bielom koni. Bola mladá žena, približne dvadsať až dvadsaťpäťročná. Cítila vietor vo vlasoch, slobodu a silu. Môže voľne dýchať. Je odvážna. Je pokojná. Je sama sebou. Biely kôň v symbolickej rovine často predstavuje silové zviera slobody, vnútornej sily a dôstojnosti. Nesie energiu pohybu vpred, schopnosť prekonať vzdialenosti aj prekážky, ale zároveň citlivé vnímanie priestoru. Možno práve táto kvalita jej duše – túžba po slobode a čistote – sa ukázala hneď na začiatku. Nechala som ju tieto pocity plne navnímať a ukotviť v tele, aby si jej systém pripomenul, že jej duša pozná stav slobody.
Pri posune v čase sa obraz zmenil. Stála v záhrade a neďaleko nej bol robustný muž – jej otec v tom živote. Zároveň v jeho energii jasne rozpoznala energiu svojho súčasného otca. Pred ním stál malý chlapec so sklonenou hlavou. Muž ho veľmi prísne hrešil. Chlapec sa bál, bol pokorný a zlomený. Klientke bolo chlapca ľúto, cítila smútok a bezmocnosť. Téma strachu z autority, prísneho otca a neprijatia sa tu zrkadlila veľmi jasne.
Pri ďalšom posune v čase sa objavil obraz, ktorý ju prekvapil. Ležala v hrobe v lese medzi stromami a zhora sa pozerala na svoje telo. Nevedela, prečo zomrela. Vrátili sme sa späť do momentu, ktorý mal objasniť príčinu jej smrti. Postupne sa príbeh odkryl. Bola dobrou dušou, pomáhala ľuďom a poznala liečivú silu byliniek. Ľudia za ňou chodili s nádejou. Raz prišiel neznámy muž, ktorému sa snažila pomôcť, no nepodarilo sa. Podľahol chorobe. Strach a nevedomosť ľudí sa obrátili proti nej. Obvinili ju z jeho smrti, odsúdili ju a napokon ju na námestí pre výstrahu obesili. Nevinnú.
V tej chvíli sa začal skladať obraz jej súčasného života. Duša, ktorá bola verejne odsúdená a vylúčená zo spoločnosti, si mohla niesť hlbokú stopu neprijatia. Nie je možné, že pocit, ktorý prežíva dnes, pochádza iba z detstva. Môže ísť aj o fantómovú spomienku duše – pamäť odsúdenia, krivdy a nespravodlivosti. Možno práve preto sa stráni ľudí. Možno jej systém vysiela do okolia opatrnosť a nedôveru a ľudia túto vibráciu podvedome cítia. Nie preto, že by ju nechceli prijať, ale preto, že jej pole stále nesie starý príbeh. Sama si uvedomila, že možno aj ona do priestoru vyžaruje obavu, že nemôže ľuďom veriť.
Nechali sme jej dušu vystúpiť do svetla, do priestoru, kam duše po smrti odchádzajú. Tam sa cítila vyrovnaná, slobodná a prijatá. Mohla lepšie dýchať, bola v rovnováhe.
Spýtala som sa jej duše, či je niekto, s kým by sa chcela stretnúť. Odpoveď bola jasná – jej otec. Otec zo súčasného života už nežije. Poprosili sme energiu jeho duše, aby prišla.
Klientke nastúpili silné emócie. Otec prišiel. Nie ako despota, nie ako arogantný muž, nie ako alkoholik. Prišla jeho skutočná esencia. Pocítila jeho pravú energiu – úplne inú, než akú poznala z detstva. Cítila z neho ľútosť, lásku a podporu. Dovolila som jej povedať mu všetko, čo potrebovala – ako veľmi sa bála, ako ju bolelo porovnávanie, ako sa cítila nedostatočná. Z jeho energie k nej prúdila hlboká ľútosť a súcit. Pochopila, že jeho duša je iná než jeho zranené ľudské správanie v tejto inkarnácii. Tu na Zemi to jednoducho nevedel inak. Povedal jej, že ju bude podporovať, a dal jej dar – krížik. Symbol ochrany, spojenia a viery. Dostala domácu úlohu zadovážiť si krížik a vždy, keď sa ho dotkne, navnímať pocit podpory a lásky, ktorý zažila v duchovnom priestore.
Po návrate bola pokojnejšia a dýchala hlbšie. Regres jej priniesol nové pochopenie otca, uvoľnenie hnevu a zmierenie s minulosťou. Začala sa na svoje detstvo pozerať inak – nie ako na dôkaz, že nebola dosť dobrá, ale ako na príbeh dvoch zranených duší. Uvedomila si, že jej dlhodobý pocit neprijatia môže mať hlbšie korene a že jej duša si niesla pamäť odsúdenia. A keď sa mení vnútorné pole človeka, mení sa aj to, čo vyžaruje navonok.
Možno práve teraz začína vyžarovať niečo nové. Nie strach. Nie očakávanie odmietnutia. Ale pokoj, dôveru a slobodu, ktorú cítila, keď cválala na bielom koni.
