28/03/2026
Ahojte, v rámci môjho štúdia na VŠ teraz v rámci predmetu sociálna patológia píšem seminárku na sociálno-patologický jav 🧐. Pre mňa inak veľmi ťažký predmet, najmä energeticky, nakoľko sociálna patológia v sebe zahŕňa dosť negatívneho v tomto svete. Pre mňa ako človeka sršiaceho peknou dávkou optimizmu a pozitivizmu dosť náročné na vstrebanie…
Ale k veci ☺️. Do seminárky som sa rozhodla spracovať tému najmä emočného zanedbávania starostlivosti o dieťa a aký vplyv na to má prenos transgeneračnej traumy rodiča a traumy ako takej. Tak keď sa niekto venujete podobným témam a stretli ste sa s nejakými relevantnými a odbornými zdrojmi, či výzkumami, prosím o posunutie 🙏.
Vnímam, že najmä povedomie o tom, že nejaká trauma existuje a že ju môžem mať aj ja, ktorá ma ovplyvňuje potom v živote, vo vzťahoch, v rodičovstve, či v schopnosti zarábať peniaze, môže byť dosť kľúčové.
Ja sama som toho dôkazom, keď som si povedala v živote dosť a začala objavovať tieto stránky mňa vo mne. A práve roky ‘22-24’ boli pre mňa dosť prevratnými, kedy som sa stiahla aj z online priestoru a podnikania ako takého.
Keď nad tým ale rozmýšľam, a vidím, čo to narobilo skrz naskrz mojim životom, za čo som 100% zodpovedná, je tam veľmi tenká čiara, aby sme nezačali potom všetko, čo sa nám v živote deje, pripisovať traume, a teda prenášať na ňu zodpovednosť a vedeli stáť nohami pevne na Zemi a robiť v živote kroky, ktoré nás posúvajú vpred, že nestojíme niekde v medzipriestore, sebaľútosti a smútku zo seba, zo života, z toho, čo sa nám stalo.
Pretože vždy máme možnosť VOĽBY a ten akt prevzatia zodpovednosti za seba a za svoj život môže byť pre mnohých z nás dosť kľúčový, oslobodzujúci a miestami aj bolestivý. Pre mňa rozhodne bol. Tak nám všetkým držím palce 🤞.
(pridávam fotku s východom slnka ako symbol toho, že každý deň je nový deň a každý deň môže byť novým začiatkom)