11/01/2026
Dnes som konečne odložila vianoce. Všetko vyniesť na povalu… Vždy ma chytí nostalgia a spomínanie na tradície, detstvo, predkov… Tento rok mi otec dal pôvodný recept na zázvorky od jeho mamy- mojej bábinky. Môj najobľúbenejší kúsok sladkosti na vianočnom stole. Nuž čo rozumnejšie urobiť po tom čo som vianoce práve upratala na povalu? Vyskúšať recept a ponoriť sa do spomienok…
Predkovia.
Som tu len preto, že oni boli. Žili svoje životy, niesli svoje osudy, robili rozhodnutia, ktoré dnes nemusím chápať ani schvaľovať. Bolo to presne také, aké to bolo – a bolo to dosť, aby som sa mohla narodiť.
Keď uznávam, že žili tak, ako vtedy dokázali, prestávam s nimi v sebe bojovať. Uznanie predkov pre mňa nie je idealizácia ani súhlas. Je to tiché „vidím vás“ a prijatie toho, že patria do mojej minulosti. Po uznaní sa môže uvoľniť sila na život tu a teraz. Je to často dlhá a bolestivá cesta také uznanie no oplatí sa to skúšať.
Všetko dobré v novom roku.