27/03/2026
Do miestnosti vstúpil územčistý štyridsiatnik, taký ten typ, okolo ktorého je hmatateľná pozitívna energia, podali sme si ruky a ja som hneď vedel, že toto bude dobré.
Pán je bývalý športovec, teraz športuje len sporadicky, pretože podstatnú časť jeho života zaberá rodina a dom.
Už skoro rok ho trápia bolesti vystreľujúce do ľavej nohy, občasné, nečakané, intenzívne, hlavne po zadnej a bočnej strane nohy. Bolesti driekovej chrbtice neudával pohybové testy poukázali len na mierne obmedzenie flexie driekovej chrbtice hlavne vľavo. Problémy začali potom, čo dlhší čas niesol syna na pleciach.
Pozerám na to a hovorím:"No vyzerá to na nejakú léziu L5-S1, najčastejšie to bývajú mediolaterálne hernie s občasným útlakom nervu, prípadne prítomna pseudospondylolistéza. Ale niekedy je to jednoducho len blokovaná chrbtica, kvôli tomu, že prešla dlhším stresom, to by bol ten lepší prípad".
Pán sa zamyslel a hovorí, že to by aj sedelo, pretože nikdy nemal nejaké vážne problémy, takže zatiaľ ani nebol dôvod na to, robiť MRI.
Pýtam sa ho, prečo to rieši až po trištvrte roku a on na to, že ho čaká ešte ťažká robota okolo domu, plot, dlažba atď a potrebuje byť v poriadku. To už ma oblieva smrteľný pot, pretože si predstavujem, ako ho tu dám krvopotne do poriadku a nastavím na rehabilitáciu a on na druhý deň bude vláčiť 5 ton materiálu a zachvíľu je tam, kde bol.
Pán sa zasmial a hovorí:"Nie pán Habara, ja som vlastne už dávno zmenil prácu, kvôli tomu, že som nechcel skončiť ako každý stavbár - s poškodenou chrbticou. Ja sa chcem dať do poriadku a to je priorita, dom počká".
Vyrazilo mi to dych, pretože to je ojedinelý prístup, pretože obvykle je všetko prednejšie, ako vlastné zdravie.