17/05/2025
Ešte jeden náš návrat k volejbalovej sezóne, ktorá nedávno skončila. V prvom rade pár slov smerom k Baške. Bola to sezóna, v ktorej zaujala svojim postojom 😊
Po tom, ako sa v prvom zápase zranila Rony, potiahla celú sezónu ako prvá nahrávačka. Mnohé zápasy odohrala sebavedomo, s pokorou a úsmevom.
Ak odchádza, bude nám tu chýbať. Hlavne ľudsky.
Náš obdiv však majú všetky dievčatá. Celú sezónu hrajú pre nás všetkých divadlo. Divadlo, kde nikto z nás dopredu nevie, čo uvidíme. Raz máme radosť, niekedy plačeme od dojatia, niekedy od smútku, niekedy cítime hnev. Sú to krásne športové zážitky.
Vieme, že to obnáša veľmi veľa tvrdej práce v tréningu, že to u niektorých dievčat nie je len o jednom zápase cez víkend. A to popri práci, škole, príprave k maturite - na vysokú školu.
Samozrejme obdiv patrí aj trénerom, asi najväčší 😊
Spomíname si ako nás Lucka pred rokmi oslovila. Jej snahou bolo vytvoriť určitú kompenzáciu k volejbalu pomocou jogy. Uvedomujeme si však, že vytvorila niečo oveľa viac. Pre niektoré dievčatá možno novú skúsenosť, možnosť jogu skúsiť. Niekomu ukázala cestu v živote. A nám? Dala možnosť pracovať so športovkyňami. Hlavne nám však dala nové priateľstvá. S viacerými dievčatami si napíšeme, s niektorými sa stretneme, niektoré k nám prídu cvičiť.
Odcvičili sme ďalšiu volejbalovú sezónu a sme za to vďační 🙏🏐💚
